ZHRNUTIE Cieľom tohto príspevku je predstaviť význam a jednotlivé metódy humánno-centrického navrhovania (najmä univerzálne navrhovanie) vo väzbe na environmentálnu psychológiu a neurovedu, ako aj poukázať na legislatívne, výskumné a vzdelávacie podmienky v USA v uvedenej oblasti. Príspevok vznikol na základe šesťmesačného výskumu v Inštitúte pre humánno-centrické navrhovanie (angl. Institute for Human-centered Design – IHCD) v Bostone v rámci Fulbrightovho programu. Humánno-centrické […]

Architektúru možno definovať ako umenie skladať rôznorodé prvky a zosúladiť rôznorodé, často protichodné požiadavky do harmonického (priestorového) celku. Táto definícia architektúry patrí medzi moje obľúbené. Veľmi osobne vystihuje, s akým typom problému sa architekt stretáva a čo je jednou z jeho hlavných úloh. Rôznorodé prvky, či už je to individuálna požiadavka investora, typológia, alebo fyzikálne […]

Slušnosť

Darina Manová

„Systém musí byť silnejší ako jednotlivec.“ Ale čo, ak nie je? Možno potom od ľudí očakávať slušnosť? Mesto Partizánske toto leto obnovovalo a revitalizovalo celú centrálnu mestskú zónu. Jej súčasťou bola rekonštrukcia prístupovej komunikácie k Námestiu SNP a vybudovanie pešej zóny medzi polyfunkčnými budovami pred vstupom do podchodu, na ktorej pribudli zelené plochy, lavičky, odpadkové […]

Mesto samo osebe nie je „nič”, má význam len v spojení s ľuďmi. Tí si v mestách vytvárajú životný priestor. Dá sa povedať – akí ľudia, také mesto… „Spôsob, akým si vytvárame prostredie okolo nás, je výrazom nášho vnútorného stavu.“ (Jakob von Uexküll) Ale, rovnako, každý mestský útvar spätne pôsobí na vývin sociálneho rázu mesta […]

Symbióza človeka a prírody a ich harmonického súžitia, keď príroda dala život človeku, ktorý sa z nej učil brať, čo potrebuje, využívať a pochopiť procesy jej organizovania, sa postupom času stáva už len prázdnymi riadkami v učebniciach. Takmer počas celej svojej existencie sa potom práve len človek snaží zaviesť poriadok do zdanlivo nepravidelného turbulentného sveta […]

ZHRNUTIE Krajinu možno charakterizovať ako dynamický systém s vlastnou štruktúrou a významovou podstatou. Britský historik F. W. Maitland, ju prirovnal ku zázračnému pergamenu, na ktorom boli stránky najprv popísané a po určitom čase vymazané a nahradené novými zápismi. Tieto zachované stopy v krajine možno nazvať pamäťou krajiny. Tvoria ich materiálne prvky, ktoré sú zhmotneným duchom ľudskej aktivity. Zachované prvky v […]