ZHRNUTIE
Cieľom tohto príspevku je predstaviť význam a jednotlivé metódy humánno-centrického navrhovania (najmä univerzálne navrhovanie) vo väzbe na environmentálnu psychológiu a neurovedu, ako aj poukázať na legislatívne, výskumné a vzdelávacie podmienky v USA v uvedenej oblasti. Príspevok vznikol na základe šesťmesačného výskumu v Inštitúte pre humánno-centrické navrhovanie (angl. Institute for Human-centered Design – IHCD) v Bostone v rámci Fulbrightovho programu.
Humánno-centrické navrhovanie sa zaoberá tvorbou prostredia, ktoré zohľadňuje diverzitu ľudí, ich rozmanité fyzické, psychické, kognitívne, kultúrne, náboženské a iné rozdielnosti, ktoré sú v multikultúrnom USA pomerne vypuklé. Cieľom takejto tvorby je dosiahnutie inkluzívneho prostredia, v ktorom by široké spektrum ľudí malo možnosť rovnoprávne a nediskriminačne používať fyzické prostredie, produkty, služby a informácie, a zároveň aktívne participovať na spoločenskom dianí.
V USA sa rozšírilo prepájanie humánno-centrického navrhovania s environmentálnou psychológiou a neurovedou v architektúre, ktoré poskytujú vedecké poznatky zamerané na fungovanie človeka v prostredí a upriamujú pozornosť na psycho-sociálne aspekty prostredia a skúmanie vplyvu prostredia na človeka a jeho zdravie a pocit pohody (angl. well-being).
Environmentálna psychológia sa zaoberá problematikou symbiotického vzťahu človeka a prostredia, predovšetkým skúma percepčné a emocionálne reakcie človeka na environmentálne atribúty, a zároveň navrhuje možnosti ako modifikovať prostredie tak, aby posilňovalo pozitívne reakcie a redukovalo negatívne vplyvy na človeka.
Neuroveda (z angl. neuroscience) v architektúre pomáha vedecky objasňovať vzťahy medzi človekom a prostredím, najmä procesy vnímania, pamätania, rozhodovania sa, emotívnych reakcií a interakcií v prostredí.
Jednou z humánno-centrických metód je univerzálne navrhovanie (angl. Universal Design), ktoré má svoje korene v USA. Univerzálne navrhovanie neposkytuje úplne rovnaké riešenie pre všetkých (tzv. „one size fits all“), ale naopak zdôrazňuje požiadavku flexibility a adaptability prostredia tak, aby vedelo reflektovať individuálne potreby širokého spektra ľudí s rôznorodými schopnosťami a obmedzeniami. Univerzálne navrhovanie musí taktiež reagovať aj na kontextuálnu komplexnosť prostredia, ako napríklad na kultúrne, spoločenské a ekonomické podmienky.
Zvyšujúce sa povedomie o vplyve architektonického prostredia na zdravie a psychickú pohodu človeka pomáha zdôrazňovať význam univerzálneho navrhovania pre celú populáciu.