Grotta – umelá jaskyňa: Malý architektonický fenomén historických záhrad

Katarína Kristiánová

ZHRNUTIE

Grotta je „malým architektonickým fenoménom“ charakteristickým pre záhradnú tvorbu rôznych slohových období, je typickou súčasťou historických záhrad a parkov, no ako súčasť historických parkov a záhrad na území Slovenska dostatočne známou nie je.

Pôsobenie prostredia jaskyne je fenoménom, ktorý inšpiruje k jeho rôznym interpretáciám v umeleckej tvorbe. V záhradno-architektonickej tvorbe grotta reprezentuje estetiku škaredého, čudného či groteskného. Ako architektonický objekt je často málo pochopiteľná bez znalostí širších kultúrnych súvislostí jej použitia, alebo bez poznania jej mnohorakých symbolických významov. Aj tento aspekt „nepochopenia“ je azda jednou z príčin chátrania týchto malých objektov záhradnej architektúry v mnohých historických záhradách a parkoch na Slovensku.

Príspevok predstavuje vývoj grotty ako prvku záhradnej architektúry, jej symbolické i úžitkové významy. Predstavuje príklady uplatnenia rozmanitých foriem umelých jaskýň v európskej záhradnej tvorbe a približuje mnohoraké podoby umelých jaskýň, ktoré nachádzame v historických parkoch a záhradách na území Slovenska.

Spolu so zánikom alebo prebudovaním záhrad niektoré grotty zanikli a poznáme ich už len z literárnych prameňov či výtvarných zobrazení, ako napríklad tie v Lippayho, či v Erdődyho záhrade v Bratislave. Tie, ktoré sa zachovali do dnešných dní, predstavujú výnimočné artefakty záhradnej architektúry, sprostredkujúce duchovné, myšlienkové a symbolické odkazy predchádzajúcich generácií, neoddeliteľnú súčasť historických historických záhrad a parkov.

Niektoré z nich máme možnosť obdivovať v plnej kráse, pretože boli úspešne zrekonštruované, ako napríklad grottová výzdoba saly terreny na hrade Červený kameň, či grotta v Dubnici nad Váhom. Pozostatky iných sa zachovali často v stave na pokraji zániku, ako napríklad grotty navrhnuté slávnymi krajinnými architektmi svojej doby, Bernhardom Petrim vo Voderadoch, či Henrichom Nebbienom v Dolnej Krupej.

A tak pripomenutie znalostí kultúrnych a historických súvislostí „grottového umenia“, ako aj príklady úspešných umelecko-remeselných rekonštrukcií týchto „zvláštnych“ objektov, by sa mohli stať inšpiráciou pre znovuobjavenie ich hodnôt, ktoré zabráni ich ďalšej degradácii a zániku v historických záhradách a parkoch na Slovensku.

Kľúčové slová: krajinná architektúra, fenomén, umelá jaskyňa, jaskyňa, záhrada