Generovanie efektívnych urbánnych štruktúr

Ján Legény

ZHRNUTIE

Slovo efektívnosť/efektívny môže byť v architektúre a urbanizme chápané v rôznych polohách. Efektívne urbánne štruktúry v tomto prípade reprezentujú predovšetkým efektívne využívanie energetických zdrojov, a to predovšetkým energie zo Slnka, či už je to aktívnym spôsobom alebo pasívnym – tvarovaním architektúry. Urbánne štruktúry založené na tomto princípe nazývame “solárne”. V zahraničnej literatúre sa označujú nemeckým výrazom Solarer Städtebau alebo anglickým solar urban planning. Takýto prístup k urbanizmu netreba považovať za najvyšší princíp tvorby, nakoľko urbanizmus ako súčasť územného plánovania je potrebné riešiť veľmi komplexne. Spoločným menovateľom je však vždy snaha o smerovanie k optimálnemu vývoju sídelných štruktúr, harmonické usporiadanie územia, o udržanie ekologickej rovnováhy a ochrane kultúrneho dedičstva s cieľom zaistenia udržateľného rozvoja a života človeka.

Človek je oddeliteľná súčasť prírody, ale príroda je neoddeliteľná súčasť človeka. S touto myšlienkou sa stretávame už od počiatku existencie ľudstva, kedy náboženstvá založené na rôznych spôsoboch chápania sveta vychovávali veriacich v úcte k prírode. Postupným odhaľovaním racionálnej podstaty prírody a strachu z neznámeho, človek stráca rešpekt k životnému prostrediu. Obavy o prežitie striedajú antropocentrické predstavy o formovaní spoločnosti. Stávame sa tak rozhodujúcim prvkom v reťazci života, a tým priamo či nepriamo určujeme, za akých okolností bude kolobeh všetkého naďalej prebiehať. Je to práve relatívna krátkosť existencie človeka, ktorá obmedzuje chápanie a vnímanie dopadu jeho činnosti na životné prostredie.

Preto je veľmi dôležité vyhodnocovať a obozretne reagovať na všetky zmeny a signály prírody. Tie je možne pozorovať deň čo deň. Zmena klimatických podmienok spôsobená značne vplyvom človeka so sebou  prináša nie len nárast teploty, ale aj čoraz častejšie „vyčíňanie“ prírodných živlov. Nárast počtu tropických búrok, tornád, hurikánov, je možné sledovať v okolitých médiách. Sekundárnym dôsledkom je migrácia a vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov, posun podnebných pásiem a ich potravinového potenciálu…

Plytvanie energetickými zdrojmi môže byť chápané aj ako spotrebúvanie energie na dlh, spotrebúvanie času – berieme energiu/čas budúcim generáciám. To má možno za následok prudký nárast obyvateľstva a jeho pokrok badateľný najmä za uplynulé storočie. Veď možno aj predchádzajúce generácie by kvantitatívne ako aj kvalitatívne rástli podobne rýchlo, možno aj rýchlejšie, keby vedeli využívať nerastné suroviny tak ako my.

Recyklácia, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, šetrenie fosílnych palív, zvyšovanie efektívnosti zariadení, ochrana prírody či zmena spôsobu života predstavujú možné smerovanie, ako sa vysporiadať so zmenou klímy, udržať ekonomický rast, ale aj zlepšiť kvalitu nášho života ako aj života nasledujúcich generácií. Obzvlášť dnes si po stále stúpajúcej krivke rastu ťažko dokážeme predstaviť, že by to mohlo byť aj inak. Stagnácia či úpadok sú principiálne nahrádzané slovom pokrok. Ale za akú cenu?

Kľúčové slová: architektúra, výskum, udržateľnosť, urbanizmus, generovanie, ekológia, slnko, slnečná energia, solárny urbanizmus