Abstrakty

Kontexty vzdelávania v krajinnej architektúre
Katarína Kristiánová

Krajinná architektúra teda vyžaduje široké znalosti poznatky z oblasti prírodovedných a biologických vied, z výtvarno-umeleckých, architektonicko-urbanistických a územno-plánovacích disciplín. Diverzifikovaná povaha profesie sa odráža aj v diverzite študijných programov. Študijné programy krajinnej architektúry sú  v súčasnosti do štruktúry univerzít a vysokých škôl začlenené rôznymi spôsobmi, vyskytuje sa začlenenie krajinnej architektúry  do technických univerzít, spravidla na fakulty architektúry, začlenenie krajinnej architektúry do poľnohospodárskych a lesníckych univerzít, i vytváranie samostatných fakúlt krajinnej architektúry a pod. Za najstarší a najvýznačnejší je považovaný akademický program založený v roku 1900 na Harvard University Graduate School of Design, ktorý považuje krajinnú architektúru za profesiu a za akademickú disciplínu, ktorej „médium dizajnu“ je späté s urbanizmom, environmentalizmom a kultúrou.

Príspevok chce v kontexte medzinárodných trendov vývoja profesie, domácich československých i slovenských tradícií vývoja univerzitného vzdelávania, ako aj súčasných vývojových trendov univerzitného štúdia krajinnej architektúry, priblížiť špecifiká výučby krajinnej a záhradnej architektúry na Fakulte architektúry STU v Bratislave, ktorá má v prostredí univerzitného školstva na Slovensku nezastupiteľné a unikátne miesto. Špecifikom a výhodou študijného programu krajinnej architektúry v prostredí slovenského technického školstva – na Fakulte architektúry STU v Bratislave, je silný podiel architektonicko-urbanistických a územno-plánovacích disciplín a ateliérovej tvorby, ktoré rozvíjajú schopnosti architektonického navrhovania a tvorby krajinnej architektúry. Súčasná výučba v odbore krajinná architektúra na Fakulte architektúry STU v Bratislave, nadväzuje na dlhodobé tradície späté so vzdelávaním v oblasti architektúry a urbanizmu a s pôsobením osobností, ktoré formovali rozvoj výučby krajinnej architektúry a vznik a rozvoj pracoviska pre výučbu predmetov krajinnej architektúry a krajinného plánovania – dnešného Ústavu krajinnej a záhradnej architektúry. Súčasne je aj neustále prispôsobovaná dynamicky sa rozvíjajúcim novým potrebám výkonu profesie krajinného architekta a novým konceptom výučby v ich rozmanitosti a diverzite uplatňovania multidisciplinárnych prístupov.

 

Problematika alejí a stromoradí v mestskom prostredí
Katarína Gécová

Príspevok sa venuje problematike alejí a stromoradí v mestskom prostredí. Uličné stromoradia sú významné prírodné prvky mestských štruktúr, spájajúce jednotlivé plochy vegetácie do uceleného systému mestskej zelene. Patria medzi  najproblematickejšie a najnáročnejšie objekty zelene na realizáciu a údržbu.

Stromoradia a aleje v mestskom prostredí, ako sprievodný prvok komunikácií, sú spravidla súčasťou cestnej zelene. Cestná zeleň má špecifické postavenie, špecifické funkcie, a aj nároky na zakladanie a údržbu. Má nezastupiteľný význam v eliminácií negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie a zároveň je jej vplyvmi silno atakovaná.  Kvalita cestnej zelene je spravidla oveľa horšia ako kvalita ostatnej verejnej zelene – napríklad parkovej, alebo sídlištnej zelene. Navrhované výsadby stromov v uliciach čelia množstvo prekážok a obmedzení. Napríklad z hľadiska dopravnej bezpečnosti (vzdialenosť stromov od obrubníkov), z hľadiska inžinierskych sietí (ochranné pásma), z hľadiska pamiatkovej starostlivosti (možnosť výsadby v pamiatkovo chránenej časti mesta). Dôležité je aj priestorové hľadisko – možnosť skĺbenia viacerých funkcií (inžinierske siete, parkovisko, chodník pre peších, cyklistov, výsadba stromu). Z toho vyplýva, že aleje a stromoradia v uliciach miest patria k najvýznamnejšej ale i najohrozenejšej skupine zelene v mestskom prostredí. Trpia suchom, prachom, znehodnotenou a neprevzdušnenou pôdou, exhalátmi, zasolením, mechanickým poškodením a v dôsledku oslabenia vitality tiež chorobami a škodcami.

Hlavnými okruhmi činností v rámci starostlivosti o zeleň v mestskom prostredí sú evidencia množstva a stavu existujúcej zelene, tvorba novej zelene, údržba existujúcej zelene, ochrana existujúcej zelene. Tieto okruhy činností sa navzájom prelínajú, a ovplyvňujú. Ich cieľom je udržať zeleň ako celok vo vitálnom stave, aby bola schopná plniť svoje biologické, spoločenské a špeciálne funkcie. Stromoradia a aleje predstavujú významný priestorotvorný a sprírodňujúci prvok, ktorým je možné zlepšovať kvalitu verejného priestoru v urbanistickej štruktúre miest.

 

Mestský park, súčasné aspekty tvorby
Eva Putrová

Obsahom príspevku je problematika tvorby mestského parku, ako súčasti verejného priestoru mesta. V súčasnom období prebieha diskusia viacerých profesií architektov, urbanistov, sociológov o verejných priestoroch mesta. Hľadajú sa riešenia ako zvýšiť kvalitu týchto priestorov. V systéme verejných priestorov zohrávajú dôležitú úlohu práve parky, ktoré majú významný potenciál kompenzovať mnohé spoločenské a environmentálne problémy, ktoré v súčasnosti mestá riešia. Parky sa podieľajú na vytváraní charakteristického obrazu mesta, pozitívne ovplyvňujú jeho urbanistickú štruktúru a zároveň aj kvalitu mestského života. Jednou z príčin prečo sú mnohé mestské parky v nevyhovujúcom stave je iné tempo života a tým aj potreby ľudí, ktorí parky navštevujú. Program parkov, ktorý bol koncipovaný na podmienky minulých období vyžaduje nové riešenia.

V príspevku je charakterizovaný park ako verejný priestor mesta. Sú definované druhy parkov z hľadiska ich charakteristického vzhľadu. Parky je potrebné diferencovať aj podľa významu, čo má súvis so zabezpečením ich správy, údržby a rozvoja. Do hierarchizácie parkov sa premieta návštevnosť, plošný rozsah, konkrétna poloha  a v prípade niektorých špecifický charakter. Dostatočná veľkosť, kvalita parkových plôch a ich dostupnosť je jedným z významných ukazovateľov atraktívnosti sídla. Posúdenie dostupnosti parkov slúži k zisteniu ich deficitov v území mesta a môže viesť k úvahám o potrebe doplnenia územia týmito plochami.

Hľadanie nových štýlov a stratégií v súčasnej tvorbe parkov si vynucuje riešenie životného prostredia v mestách a riešenie udržateľnosti ďalšieho rozvoja sídiel. Súčasná tvorba parkov má preto viacero aspektov, ktoré sú obsahom príspevku – priestorotvorné, sociálne, environmentálne a ekonomické aspekty.

Z hľadiska  udržateľnosti  je súčasnou stratégiou tzv. ekologizácia parkov, uplatňovanie domácich druhov vegetácie, prírode blízkych vegetačných prvkov, bioretencia dažďovej vody, používanie miestnych a recyklovateľných materiálov.

Z hľadiska verejných priestorov, parky potrebujú byť multifunkčné, ekologické a kultúrne, otvorené pre ich užívateľov a tiež otvorené mestu. Ideálny park by mal možnosťami rekreácie pokryť čo najviac záujmov verejnosti ale mal by mať aj  určitý priestor pre samotnú verejnosť pre dotváranie, kde užívatelia určia k akému účelu bude priestor využívaný.

Na vývoji parkov sa ukazuje, že je pomerne jednoduché budovať parky ale ich dlhodobá údržba býva problémom. Verejné parky sú v správe miest či mestských častí, ktorých vyčlenené finančné zdroje pokrývajú len najnevyhnutnejšiu údržbu. Pre inovácie a nové stratégie je potrebné hľadať iné zdroje. Mnohé parky v zahraničí už vytvorili svoje zdroje príjmov cez nadácie, aktivity, vytvorili partnerstvá so súkromným sektorom, s komunitami, využívajú technológie ktoré pomôžu znížiť náklady na prevádzku.

 

Obnova historickej zelene na Slovensku: Alfonz Torma a jeho prínos v obnove objektov historickej zelene v druhej polovici 20. storočia
Dana Marcinková

Čo chápeme pod pojmom historická zeleň? Historický vývoj záhradnej architektúry na území Slovenska je všeobecne prijímaný do začiatku 2. svetovej vojny, no  postoj k obdobiu medzi politickými prevratmi od roku 1948 do zmeny komunistického režimu v roku 1989 je rozpačitý, akoby sme sa zdráhali prijať fakt, že aj toto obdobie je súčasťou histórie vo všetkých sférach života našej spoločnosti. Tak ako v architektúre, kultúre a umení, aj v oblasti záhradnej a krajinnej architektúry, vznikli v tomto období diela, ktoré je potrebné, i keď možno s rôznymi výhradami, zahrnúť do nášho národného kultúrneho dedičstva.

V oblasti záhradného umenia a tvorby je posledná štvrtina 20. storočia charakteristická veľkými projektami obnovy historickej zelene. Aby sme mohli posúdiť hodnoty historického dedičstva,  je potrebné poznať a pochopiť podmienky a pomery vo všetkých sférach života spoločnosti, kedy sa realizovali a cez túto optiku posúdiť ich prínos pre spoločnosť a profesiu. Vývoj záhradného umenia je úzko naviazaný na vývoj architektúry, preto je potrebné sledovať súčasne jej vývoj. Aj pre pochopenie súdobého prístupu k ochrane a obnove pamiatok je dôležité uvedomiť si kontext celkovej spoločenskej situácie v povojnovom socialistickom Československu.

Ďalej nesmieme zabúdať, že okrem vonkajších okolností ovplyvňujúcich tvorbu je, samozrejme, dôležitá osobnosť tvorcu, jeho tvorivé presvedčenie a princípy, ktorými sa vo svojej tvorbe riadi. V spomínanom období výrazne zarezonovala práca záhradného a krajinného architekta Alfonza Tormu, ktorá bola rozsiahla nielen množstvom projektov a realizácií, ale aj šírkou záberu v rámci profesie. Sám autorsky a koncepčne viedol niekoľko veľkých projektov obnovy historickej zelene na Slovensku. No v stredisku projekcie bratislavského komunálneho podniku ZARES, na čele ktorého Torma stál približne 30 rokov, sa v tomto období sústredilo viacero kvalitných záhradných architektov, realizujúcich svoje projekty na území bývalého Československa.

Na príklade významných bratislavských objektov historickej zelene, akými sú Sad Janka Kráľa v Petržalke a  Medická záhrada v Starom Meste, je možné načrtnúť  spôsob prístupu k obnove historickej zelene na Slovensku v spomínanom období 2. polovice 20. storočia a pomenovať ich hlavný prínos k vývoju záhradnej a krajinnej architektúry.

V oblasti záhradného umenia a tvorby je posledná štvrtina 20. storočia charakteristická veľkými projektami obnovy historickej zelene. Faktory zodpovedné za konečný vzhľad obnoveného objektu záhradnej architektúry je možné zhrnúť do nasledujúceho:

  • stav obnovovaného objektu
  • kontext doby vzniku objektu
  • kontext doby, v ktorej sa rieši obnova – politická, spoločenská, kultúrna, ekonomická situácia
  • súdobá situácia a názor na tvorbu v profesií záhradnej architektúry
  • súdobý vývoj architektúry a umenia
  • súdobý názor na pamiatkovú obnovu
  • osobnosť riešiteľa

Z hľadiska ich ďalšej existencie je však podstatnejší spôsob ich ďalšieho využitia, kto objekt spravuje a akými finančnými aj materiálnymi prostriedkami disponuje na zabezpečenie  sústavnej odbornej starostlivosti a údržby v adekvátnom rozsahu.

 

Nové trendy v krajinnej architektúre: Príklad architektonickej úpravy areálu na ulici Odbojárov a Kalinčiakovej ulici v lokalite Tehelné pole v Bratislave
Miriam Heinrichová, Tamara Reháčková, Ivan Stankoci

Hlavným cieľom článku je priblížiť proces návrhu štúdie parku na mieste bývalého areálu cykloštadióna.

Prvá kapitola sa zaoberá širšími vzťahmi. Je tu spomenutá história bývalého objektu, funkčné využitie okolitých plôch, napojenie a dostupnosť. Celé záujmové územie a teda aj samotný areál je veľmi dobre prístupný mestskou hromadnou dopravou (MHD), niekoľkými linkami autobusov, električiek aj trolejbusov. Cyklistická a pešia doprava majú v území veľký potenciál. Široké ulice lemované zeleňou sa priam ponúkajú na peší pohyb alebo jazdu na bicykli. Z hľadiska pešej dopravy sa ako problém javí podpriemerný stav chodníkov (Žužiová, 2014) a výskyt bariér.

Druhá kapitola sa zaoberá filozoficko – koncepčným riešením areálu. Celková filozofia riešeného priestoru je definovaná ako verejný priestor ktorý obsahuje v sebe viacero dimenzií (napr. sociálnu, environmentálnu či ekonomickú) a filozofia návrhu je založená na rešpektovaní a rozvoji všetkých týchto troch. Uvádza sa predpoklad, že všetky dimenzie musia byť vo vzájomnej rovnováhe, aby vznikol atraktívny, variabilný, obývateľný, ohľaduplný a  udržateľný priestor.

Tretia kapitola rieši programový náplň a funkčné využitie areálu. Priestor parku bol navrhovaný tak, aby akceptoval a využil potenciál atraktívnej polohy, prepojenie na okolie a priaznivo ovplyvnil život obyvateľov. Motto novorevitalizovaného areálu je flexibilnosť v možnostiach jeho využívania. Areál je koncipovaný ako polyfunkčný, s možnosťou viacnásobného využitia jednej plochy.

Kompozičné a priestorové vzťahy sú riešené v tretej kapitole. Kompozícia návrhu je založená na princípe “javiska a hľadiska”. Ústredným bodom celého areálu je štylizovaná “Veža bicyklov”, ako pripomienka minulosti areálu. Dôležitým kompozičným nástrojom sú svetlo a tieň. Striedanie svetlých, otvorených priestorov s tmavými, zatienenými priestormi, vytvára potrebný kontrast a pridáva celej kompozícii na dynamickosti.

Štvrtá kapitola spomína koncepciu z pohľadu environmentálnych a ekologických aspektov. Zdôrazňuje sa tu zodpovednosť voči životnému prostrediu pričom návrh vnímame ako príspevok k zlepšeniu životných podmienok v meste. V rámci environmentálneho prístupu navrhované riešenie nevyžaduje náročné terénne úpravy a manipulácie s materiálmi. Navrhovaný koncept riešenia chce pracovať s prírodou a nie proti nej. Podľa názoru autorov aj mestský park môže znamenať významný prínos pre obohatenie biodiverzity v meste.

Koncepcia z pohľadu sociálneho a ekonomického rozvoja lokality sú spomenuté v piatej kapitole. Revitalizáciou areálu bývalého cyklistického štadióna vznikne mestský park s funkciou športu. Umožní športové a rekreačné vyžitie širokému okruhu záujemcov z blízkeho okolia, ale vďaka dobrému napojeniu môže osloviť ľudí aj zo širšieho územia. Park zvýši atraktivitu celého okolia, ktoré v súčasnosti mnohí vnímajú ako zanedbané.

 

UrbANNAtur: výučba cez výskum, prax a medzinárodnú spoluprácu
Eva Putrová, Katarína Gécová, Katarína Kristiánová

Spojenie výučby, výskumu a praxe predstavuje prínosy, ktoré sú rovnako užitočné pre študentov aj pre pedagógov. Benefity spojenia výučby, výskumu a praxe sú všeobecne uznávané a podporované vzdelávacími politikami a programami na nadnárodných i národných úrovniach. Aj medzinárodný projekt „urbANNAtur – Rozvoj rekreačných aktivít v prírodne chránených územiach“, synergickým spojením výučby, výskumu a praxe v medzinárodnom rozmere, znamenal významný prínos pre inováciu výučby v odbore krajinná architektúra na FA STU a významný prínos pre rozvoj výskumu v oblasti krajinnej architektúry na FA STU – výskumu problematiky rozvoja rekreačných aktivít v prírodne chránených územiach. Riešenie projektu prinieslo zaujímavé výsledky v podobe študentských prác. Pohľad mladých ľudí a ich kreativita vo forme návrhov rôznych variantov prímestskej rekreácie v riešených areáloch vytvorili podklad pre ich riešenia v praxi a overili tzv. „urbANNAtur“ stratégie rozvoja rekreačných aktivít v prírodne chránených územiach.

Projekt urbANNAtur vznikol v spolupráci Magistrátneho oddelenia 49 – Lesný úrad a poľnohospodársky podnik mesta Viedeň a Mestských lesov v Bratislave a odpovedá na otázky vzťahov medzi antropogénnymi činiteľmi a prírodou. Medzi významné súčasti projektu „urbANNAtur“ patrila aj výskumná úloha, ktorú spracoval kolektív pracovníkov Ústavu krajinnej a záhradnej architektúry FA STU v Bratislave v spolupráci s odbornými pracovníkmi projektových partnerov. Hlavnou myšlienkou projektu bolo hľadať možnosti pre vytvorenie atraktívnych rekreačných zón v rozrastajúcich sa mestských častiach a zároveň napomôcť zvýšeniu ochrany významných prírodných území v blízkosti miest. Ako modelové územia boli vybrané lokality vo Viedni a v Bratislave. Vo Viedni bola riešená lokalita Esslinger Furt, hraničné územie Lobau, v Bratislave Krasňanoch bola riešená lokalita bývalého muničného skladu a voľnočasový areál pri Horárni a v lokalite na Kamzíku centrálna časť rekreačnej oblasti. Práve na základe procesu urbANNAtur – výučby cez výskum, prax a medzinárodnú spoluprácu, boli odvodené rôzne strategické princípy, ktoré je možné použiť jednotlivo alebo súhrnne nielen pre riešené lokality, ale aj v iných podobných situáciách, kde je potrebné riešiť aspekty vzájomnej zlučiteľnosti ochrany prírody a rekreačnej funkcie prímestských oblastí. Súbor argumentov pomáha odborníkom, rozhodujúcim aktérom a ďalším zúčastneným pri ich činnosti zameranej na zachovanie prírodných území a súčasné vytváranie nových rekreačných zón v zmysle zásady, že chránené oblasti ako aj ich okrajové územia v sebe ukrývajú silu a veľký potenciál, pričom nárazníkové zóny môžu pomôcť zachovať ich hodnotu.

 

Nábrežné stratégie v Bratislave – Petržalke
Viera Joklová, Juraj Furdík

Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.