ZHRNUTIE
Cieľom práce bolo prezentovať výsledky získané pri štúdiu
elektrickej aktivity srdca zdravých ľudí a súčasne prispieť
k vzájomnej informovanosti nielen medzi odborníkmi navzájom
zdanlivo nesúvisiacich oblastí. Zatiaľ čo výsledky práce niektorých
odvetví vedy, techniky a kultúry sú viac viditeľné a využívané
celou spoločnosťou, mnohé poznatky prírodných vied
a biomedicíny zostávajú širokej verejnosti a dokonca aj samotným
odborníkom z príbuzných odvetví skryté. Pritom každý sa v tom
“svojom” snaží o hlbšie pochopenie hmotných podmienok
technológie nášho života, motívov správania a štruktúr humánnej
biológie na rôznej úrovni. Príkladom je jednoduchá paralela srdca
a mesta, ktoré má svoju tvár, tvárnosť, anatómiu a je vlastne
živým organizmom. Chyby pri urbanistickom plánovaní majú za
následok to isté, čo narušenie rovnováhy fyziologických procesov
živého organizmu (človeka) – infarkty, kolapsy a choroby, ktoré
potenciálne ohrozujú mesto aj jeho obyvateľov, najmä tých
slabších, alebo tých, ktorí sa nedokázali prispôsobiť masovej
priemyselnej civilizácii. Kde je však hranica medzi úspešným
prispôsobením a biopatológiou? Toto je tiež jedna z mnohých
rovnakých otázok, ktoré riešia viaceré navzájom nepríbuzné
odvetia. Skúmanie normálnej variability elektrického poľa srdca
v bežných životných situáciách (zmena polohy tela, psychoemočná
a fyzická záťaž) u zdravého človeka je základom pre odlíšenie
patologických stavov. Grafické zobrazenie exaktných dát je naším
oknom do srdca: odborníkom poskytuje informácie o stave srdcovej
aktivity v danom okamihu, pre ostatných sa môže
stať zaujímavou inšpiráciou a estetickým zážitkom.