Hyperloop v kontexte Bratislavy

Vladimír Hain, Tomáš Hanáček, Martin Uhrík

ZHRNUTIE

V poslednom čase sa venuje čoraz väčšia pozornosť strategickému rozvoju dopravných systémov. Príčinou je nielen populačný rast, preľudňovanie miest a migračná kríza, ale v Bratislave aj výstavba obchvatu. Trend zameraný na dopravné systémy vo veľkej miere súvisí s rozvojom inovácií, zvýšenými environmentálnymi nárokmi a strategickými plánmi cestovného ruchu. Tento trend obnovil niektoré staršie koncepcie, na ktoré sa medzičasom zabudlo, ale tiež vyzdvihol nové, ktorých možnosti je potrebné zvážiť v budúcnosti. Čoraz viac sa hovorí o jednom z konceptov, ktorým je Hyperloop.

Hyperloop je stále vo vývoji, pravdepodobne však ovplyvní blízku budúcnosť dopravy. Štyri hlavné spôsoby dopravy (cestná, vodná, letecká a železničná) sa v dnešnom rýchlom životnom štýle stávajú menej účinnými z dôvodu pomalšej rýchlosti, vysokých nákladov alebo vplyvu na životné prostredie. Vzhľadom na zvýšený dopyt po automobiloch a nedostatočnú cestnú infraštruktúru z hľadiska kapacity, emisií uhlíka a volatilných cien ropy je z tohto hľadiska cestná doprava obzvlášť problematická. Zavedenie elektrických vozidiel pokračuje pomalým tempom a rieši len lokálne problémy a krátke vzdialenosti. Z tohto dôvodu je rozumné hľadať nové možnosti globálnej dopravy.

Koncepcia osobnej prepravy v pneumatických tlakových rúrach alebo tuneloch nie je nová, má historické súvislosti, ktoré sa viažu na rozvoj priemyslu a miest. V zmienenom historickom kontexte existujú určité paralely medzi začiatkami priemyselnej revolúcie, keď sa práca sústreďovala do miest, keď sa rozvinul masový pohyb obyvateľstva a súčasnej informačno-technologickej revolúcie. Revízia starých dobrých nápadov a ich vývoj sú preto logické a bolo iba otázkou času, či sa využijú. Súčasná koncepcia Hyperloopu prirodzene nadväzuje na vyššie uvedené významné inovácie.

Ako ukazuje strategická mapa rozvoja v Európe, Bratislava, Viedeň, Praha aj Budapešť predstavujú pre Hyperloop zaujímavé obchodné a dopravné uzly. Štyri hlavné mestá, navzájom v relatívne blízkej vzdialenosti, sú globálne jedinečné, a preto je pre Hyperloop tento sektor zaujímavý. Pred niekoľkými rokmi sa práve na trase Bratislava – Viedeň vážne uvažovalo o výstavbe prvého Hyperloopu v Európe. Viedeň však z tohto projektu nečakane odstúpila. Potom firma Hyperloop Transportation Technology (HTT) uvažovala o vybudovaní prototypu v smere sever – juh na trase do Brna, po ktorom by nasledovalo predĺženie trasy do Prahy. V rámci interdisciplinárneho výskumu na Fakulte architektúry STU v septembri 2017 bola vytvorená výskumno-tvorivá platforma mladých vedcov a študentov, ktorí sa zamerali na jeden základný výskumný problém integrácie systému Hyperloop do mestského a krajinného charakteru Bratislavy.

Základným problémom mestského výskumu bolo nájsť vhodné miesta na zastávky v meste, ich architektonické formy a vplyv na okolité stavby. Nasledovali návrhy a technické otázky systémovej trasy v meste, ako aj v otvorenej krajine. Mladí architekti a dizajnéri pomocou metódy „výskum v dizajne“ preskúmali koncepty systému Hyperloop v prípadovej štúdii spájajúcej Bratislavu a Brno. Úloha bola rozdelená do štyroch hlavných tém: stratégia trasy, urbanistická stratégia, návrh stanice a dizajn kapsúl. Výsledky výskumu priniesli pre Bratislavu viac ako dvadsať koncepčných návrhov. Vzhľadom na to, že išlo o prvý projekt „výskumu v dizajne“ v Európe, HTT a jeho ústredie v Los Angeles sa zaujímali o výsledky aj partnerské výskumné inštitúcie a centrá v Českej republike.

Keď hlavné mesto rieši problémy v cestnej i železničnej doprave, je jasné, že myšlienka Hyperloopu môže byť pre väčšinu obyvateľstva a odbornej verejnosti vzdialená a nepochopiteľná. Preto sa uprednostňujú snahy o krátkodobé kozmetické zmeny v dopravnom systéme s cieľom zvýšiť kvalitu obytného prostredia. Chýba tu zmena celkovej dlhodobej urbanistickej paradigmy, ako aj zmena perspektívy transformácie súčasného mesta na mesto budúcnosti. Týka sa to nielen urbanistického a architektonického návrhu, rekonštrukcie staníc, ciest, obchvatov budov, informačných technológií a kompenzácie „dlhov minulosti“. Mesto musí tiež odrážať trendy ekologického myslenia moderných európskych metropol, ako je Kodaň, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2025 uhlíkovú neutralitu, alebo susedná Viedeň, ktorá plánuje dosiahnuť 80 % podiel obnoviteľných zdrojov a znížiť emisie CO2 do roku 2050. Pre moderné mesto budúcnosti je rovnako dôležité, ako odrážať iné trendy, aby určilo svoje ambiciózne vízie a inšpirovalo obyvateľov.

Hyperloop ponúka novú ambicióznu perspektívu pre Bratislavu a zmysluplné podnety jej rozvoja. Aj keď zatiaľ zaznamenáva technologické vývojové peripetie a memorandu o porozumení so Slovenskou republikou sa už v roku 2018 skončila platnosť, ,,hnutie Hyperloop“ položilo v Bratislave svoje základy. Človek stále zostáva determinujúcim faktorom pri tvorbe rozvoja mesta a v duchu jedného z mnohých citátov Alberta Einsteina ,,uprostred ťažkostí leží príležitosť“ je evidentné, že Hyperloop napriek súčasným ťažkostiam predstavuje pre Bratislavu nemalý rozvojový potenciál. Bez vízie niet plánu, čo platí v celom procese uvedenia Hyperloopu ako piateho typu dopravy do praxe.

Kľúčové slová: koncept, Bratislava, Brno, inovatívny dopravný systém - hyperloop, doprava v krajine, mestský rozvoj a doprava, Viedeň, ekologická doprava