Farby v interiéroch zdravotníckych zariadení a ich vplyv na vnímanie pacientov

ZHRNUTIE

Neoddeliteľnou súčasťou každého prostredia bez rozdielu je farba, ktorá je zároveň aj prvou informáciou, ktorú človek zaznamenáva v novom prostredí. Človek má prirodzenú potrebu rozmanitej farebnosti okolia, zároveň je farebnosť prvá informácia, ktorú mu prostredie dáva, a tým umožňuje vnímanie rozmerov, jeho dimenzie a podmienok. Orientácia podľa farieb človeku pomáhala pred tisíckami rokov aj dnes, keď sa ocitá v novom prostredí. Farba má vplyv na fyzické telo, ako aj na náladu a emócie používateľa priestoru a je viditeľnou zložkou elektromagnetického spektra. Jej vlnenie materiálmi, podobne ako ostatné zložky elektromagnetického vlnenia – napríklad lúče gama alebo röntgenové žiarenie. Farebné svetlo má vplyv na fyzické prejavy človeka bez ohľadu na to, či ich je schopný vnímať zrakom, keďže svetlo pôsobí na celý povrch tela. V Laboratóriu farby na FA STU sa v roku 2018/2019 meral vplyv farebného svetla (zeleného a červeného) na fyzické reakcie tela. Po krátkej štvorminútovej expozícii červeným svetlom so zatemneným zrakom spôsobil rozdiel vo frekvencii tepu človeka priemerne viac ako 10 úderov za minútu než pri expozícii zeleným svetlom (Laboratórium farby, doc. Urlandová, Cejpková, FA STU 2018/2019).

Pozitívny vplyv, ktorý farby majú na vnímanie a psychiku, je obzvlášť vhodné zužitkovať v prostredí zdravotníckych zariadení, kde človek zažíva množstvo vypätých pocitov a jednou z hlavných emócií je stres. Výskum sme preto zamerali na polikliniky. Z analyzovaných polikliník postavených v minulosti sa dá už len intuitívne vypozorovať pôvodný koncept architektov – prevažuje výber farieb s nízkym podielom čiernej a nízkou chromatickosťou. Steny čakární a vstupných priestorov sa riešili s miernym farebným kontrastom voči podlahám. Dnešné technologické možnosti, výber materiálov a farebnosti poskytujú rozsiahlejšie možnosti. Preto pre súčasné navrhovanie nie je nevyhnutné do detailov poznať metodiku navrhovania z obdobia pred vyše štyridsiatimi rokmi.

Vhodné farebné odtiene pre interiér nie sú v súčasnosti na Slovensku presne vyšpecifikované jedinou štúdiou ani odporúčaním Ministerstva zdravotníctva SR, hoci by formulované odporúčania podložené prieskumom o pôsobení jednotlivých odtieňov uľahčili výber farieb pre špecifické prostredie. Je to žiaduce najmä v starších poliklinikách, ktoré prechádzajú čiastočnými rekonštrukciami. Na rozdiel od Slovenska prieskumy na tému farebnosti v zdravotníckych zariadeniach v zahraničí sú početné a skúmaná téma má vzhľadom na rôznorodosť typov zdravotníckej architektúry veľkú variabilitu. Aplikovateľnosť prieskumu je limitovaná diverzitou zdravotníckych zariadení (rôzne nároky majú napr. polikliniky, nemocnice s dlhodobým pobytom pacientov, špecializované pracoviská na liečbu onkologických ochorení, rehabilitačné pavilóny atď.), ale aj komplexnosťou, s akou sa prieskum uskutočnil.

S cieľom zistiť, čo si všímajú a aké nároky na priestor majú pacienti čakajúci na vyšetrenie, sa v roku 2017/2018 uskutočnil anonymný prieskum vo viacerých zdravotníckych  zariadeniach. Dotazník vyplnilo iba 30 % z oslovených, čo svedčí o špecifickom psychickom naladení počas čakania na stretnutie s lekárom. Prieskum sa realizoval medzi pacientmi v rekonštruovaných aj novších zdravotníckych zariadeniach. Pozostával z dvoch častí – dotazníka a zaznamenania farieb interiéru čakární. Na základe prieskumu v zmapovaných vstupných a čakárenských priestoroch polikliník sa dali vybadať dve línie výberu farby pre steny – výrazné použitie achromatickej bielej v rozpätí S 0300-N a S 0500-N a teplé tóny v rozpätí Y až Y20R s nižšou chromatickosťou – 5 až 15 percent.

Z faktorov ovplyvňujúcich kvalitu interiéru pacienti na prvých miestach vyjadrovali potrebu útulnosti (15,60 %), čistého vzduchu (13,72 %), čistoty (9,8 %), dostatočného osobného priestoru (9,8 %), pohodlia a dostatku svetla (5,88 %). Čistota a hygiena sa nepriamo spomenuli aj v ostatných podnetoch, napr. „nepotivé“ sedačky, čerstvý vzduch (13,72 %). Z odpovedí ďalej vyplynula dôležitosť vnímania fyzického pohodlia – t. j. kvalita sedacieho nábytku, jeho ergonómia, rozmiestenie s dôrazom na osobný priestor. Kvalita vzduchu sa spomenula viacerými spôsobmi v súvislosti s čerstvosťou, vetraním, vzdušnosťou, dostatkom vzduchu a sťažnosťou na pachy z bufetu. Senzorické vnemy priestoru sa ukázali byť podobne dôležité ako vizuálne a niektorí účastníci ankety sa vyjadrovali aj k zvukovým podnetom – hudba, rádio, bzučivý zvuk z pokazenej lampy.

Je zrejmé, že prístup personálu sa uvádza na prvom mieste zo všetkých faktorov. Ľudský faktor bude vždy najdôležitejší v kontakte pacienta so zdravotníckym zariadením, to však nevylučuje, že vhodne zariadený interiér môže napomáhať pohode a redukovať napätie.

Farebnosť interiéru nemocníc má nepochybne potenciál prispieť k znižovaniu stresu pacienta. Deje sa to rôznymi formami – jednoduchou orientáciou v priestore s pomocou jasnej navigácie farbami a aj estetickými riešeniami – farebné kombinácie vedia prispieť ku kvalite prostredia vytvorením pocitu čistoty, elimináciou hluku a opticky dostatočným osobným priestorom. Ak sa pri návrhu neprihliada na viaceré súvislosti a autor má pri riešení na zreteli napríklad iba jeden aspekt (napr. orientačná funkcia), pre ktorý vyberá farby na základe subjektívnej preferencie, je možné, že výsledok nedosiahne maximálny potenciál, pokiaľ ide o ostatné stránky, ktoré sú pre človeka/pacienta/personál rovnako podstatné (podpora psychiky, pocit čistoty a vzdušnosť).