Editoriál

Henrieta Moravčíková

Urbanizmus a územné plánovanie prekonávajú v krajinách bývalého východného bloku od konca 20. storočia krízu. Tá súvisí jednak so zmenou spoločenského zriadenia, keď socialistické plánované hospodárstvo nahradila trhová ekonomika, a jednak so zmenami vnútri profesie v oblasti organizácie práce a výkonu povolania. Najdôležitejšou zmenou však prešlo chápanie plánovacieho procesu, urbanizmu a mesta. Modernistická verzia urbanizmu bola ako priveľmi abstraktná disciplína vytlačená na okraj spoločenského záujmu. Niektorí bádatelia tento jav dokonca nazývajú „urbanistickým antikomunizmom“. Krízu spojenú s nedôverou v mechanizmus plánovania však sledujeme aj v západnom svete, kde má i silnú politickú motiváciu. Pohľad na európske mestá, osobitne na tie vo východnej časti kontinentu, poukazuje na zrejmé dôvody tejto krízy. Na jednej strane ide o logickú reakciu na mechanizmus plánovania ako faktor obmedzujúci slobodné narábanie s nehnuteľným majetkom. Na druhej strane sú to úskalia spojené s uplatnením abstraktného urbanistického plánu a kvantitatívnych parametrov pri skutočnej výstavbe v meste a z toho vyplývajúca rezignácia na plánovacie nástroje. Zmena paradigmy na sklonku 20. storočia však spôsobila, že v oblasti plánovania mesta sa opäť začali dostávať do popredia kvalitatívne kategórie, ako je mestský priestor, mestské tkanivo, urbánna štruktúra a architektonický objekt. A nielen to, revízia modernistického urbanistického plánovania postavila toto obdobie plánovania a výstavby miest do pozície výskumného objektu. Čoraz viac urbanistov a urbanistiek, historikov a historičiek architektúry sa obracia ku skúsenosti moderného urbanizmu, zahŕňajúcej obdobie od konca 19. až do konca 20. storočia, ako k zdroju poučenia pre budúce narábanie s mestom. Práve princípy moderného urbanizmu totiž v rozhodujúcej miere determinovali podobu dnešného mesta. Výsledky takého skúmania prinášajú aj dve štúdie v tomto čísle časopisu. Tvoria súčasť rozsiahleho výskumu moderného plánovania a výstavby Bratislavy, ktorý bude v celostnej podobe publikovaný v monografii (Ne)plánovaná Bratislava. Kniha vyjde vo vydavateľstve Slovart v novembri tohto roku. Tým, ktorí by sa o nuansách plánovaného a neplánovaného rastu európskych miest chceli dozvedieť viac, dávam do pozornosti medzinárodnú konferenciu (Ne)plánované mesto/(Un)planned City, ktorá sa formou digitálnej konferenčnej platformy uskutoční začiatkom októbra 2020. Bližšie informácie sú k dispozícii na http://www.register-architektury.sk alebo na http://www.architektura-urbanizmus.sk/.

Kľúčové slová: ALFA, editoriál, FAD STU, mestské plánovanie, urbanizmus, výskum