Editoriál

Jana Pohaničová

Hoci sme na pôde vedeckého časopisu, dovolím si začať ľudovou múdrosťou. Dočkaj času ako hus klasu – tak znie známe, nielen slovenské príslovie, a jeho istú významovú paralelu možno vnímať aj v súvislosti s problémom, ktorý už dlhodobejšie pozorujeme pri získavaní nových príspevkov do nášho fakultného časopisu. S výnimkou monotematicky koncipovaných čísiel, spojených prevažne s doktorandskými konferenciami či výročnými inštitucionálnymi udalosťami sa redakcia permanentne borí s nedostatkom kvalitných príspevkov. Priznám sa, že ma mrzí najmä menší záujem z radov mladých kolegov, u ktorých často výzva na publikovanie nenachádza ohlas s obligátnym odôvodnením, že to nie je tzv. A-čkový časopis. Dávajú prednosť najmä ľahšie dostupným výstupom v indexovaných konferenčných zborníkoch, kde jednotlivé príspevky majú z formálnej stránky často uniformný, a obsahovo i metodologicky málo výpovedný ráz, navyše nezodpovedajúci nárokom na publikovanie v rozsahu vedeckej štúdie (minimálne 1 AH).

Vo vedeckovýskumnej sfére pôsobím už viac ako dvadsať rokov a postupne som si prešla všetkými možnými kategóriami publikačných i umeleckých výstupov reflektujúcich architektonické bádanie. S odstupom času môžem konštatovať, že každá forma z nich mi priniesla určitú užitočnú skúsenosť. V minulom čísle ALFA 1/2016 kolega Robert Špaček sa príznačne vyjadril o našom periodiku, že je to: „solídny vedecký časopis s nádychom medzinárodnej autorskej klientely“ a „skvelý inkubátor“ [1] súčasne. A ako sme sa zhodli na poslednej, ešte predprázdninovej redakčnej rade, dozrel čas aj na jeho posun smerom k indexovaným médiam. Popri samozrejmej kvalite príspevkov bude však k tomu nevyhnutné splniť aj niektoré technické parametre, či doplniť zloženie redakčnej rady o odborníkov z radov zahraničných kolegov. Samotnú podstatu zmyslu kvalitného publikovania či reflexie vedeckej práce to však podľa mňa nezmení. Formulovať a tvorivo rozvíjať témy a metódy skúmania, preukazovať schopnosť komunikovať výsledky svojho výskumu v regionálnom, národnom i medzinárodnom kontexte, citovať či následne aj získavať možnosť byť citovaný – to sú niektoré prioritné méty, ktoré chceme dosiahnuť spolu so skúsenosťou kvalitne písať o architektúre, umení či dizajne, lebo, kolegyne/kolegovia – aj tomu sa treba naučiť. Príspevky v aktuálnom čísle nášho časopisu ponúkajú príkladnú ukážku takéhoto snaženia vo viacerých tematicko-metodologických blokoch.

Metóda výskumu navrhovaním spracováva dve zaujímavé témy: z autorského hľadiska ikonickú históriu vzniku i súčasné perspektívy urbanistického a architektonického rozvoja areálu Slovenskej akadémie vied v Bratislave (Henrieta Moravčíková a Laura Pastoreková); aj pohľad na dizajn nábytku po roku 1945 na Slovensku cez prizmu tvorby nábytkových kompletov a individuálneho mobiliáru (Katarína Trnovská).

Výskum navrhovaním zasa prináša blok rozmanitých tém ako: vplyvy ergonómie na produktový dizajn navrhovania s dôrazom na aspekt humanizácie (Mária Šimková a Jana Požgayová); či ekonomické, ekologické aj estetické aspekty ochrany a tvorby krajinného rázu vidieka 21. storočia v nadväznosti na fenomén vinárskej architektúry v Českej republike (Petr Dýr) reprezentujúci „nádych medzinárodnej autorskej klientely“. [2]

Pestrosť spomenutých bádateľských okruhov dopĺňajú: recenzia vedeckej monografie Storočie Feiglerovcov od renomovaného historika Ľudovíta Hallona (Jana Pohaničová a Peter Buday; Bratislava, Trio Publishing 2015) a informácia Pavlíny Ebringerovej o výstave v MAK-u vo Viedni (Šťastie, umenie, dizajn, architektúra. Výstava Stefana Sagmeistra).

Ale, aby som sa vrátila i k prísloviu, spomenutému v úvode – všetko má svoj čas a postupnosť vývoja, nielen náš časopis, ale aj naša schopnosť učiť sa nielen vedeckému písaniu, ale aj pokore.

_______________

[1] ŠPAČEK, Robert: Editoriál. In: ALFA 1/2016, s. 3.
[2] ŠPAČEK, Robert: C. d., s. 1. Autor Petr Dýr pôsobí na Ústave architektury, Fakulta stavební VUT v Brně.

Kľúčové slová: výskum, publikovanie, FA STU, časopis, editoriál, ALFA