Od momentu vzniku prvého samostatného pracoviska na Fakulte architektúry STU v Bratislave, zameraného na výučbu a výskum v oblasti krajinnej architektúry uplynulo už 25 rokov. Problematika krajinnej architektúry, či skôr krajinného urbanizmu, rezonovala na Fakulte architektúry už dlho pred rokom 1990 a osobnosti ako profesor Emanuel Hruška a docent Milan Kodoň v rámci aktivít vtedajšej Katedry urbanizmu a územného plánovania „vyorali brázdu“, z ktorej postupne vyrastali životaschopné výhonky stimulujúce proces vytvorenia Katedry krajinnej a parkovej architektúry v rámci generálnej reorganizácie fakulty v roku 1990. Pripomenutie 25.výročia vzniku a pôsobenia uvedenej katedry viacerými podujatiami je príležitosťou aj na zostavenie a vydanie tematického čísla nášho časopisu, ktoré v publikovaných štúdiách skúma jednak procesy výučby krajinnej architektúry na Slovensku a súčasne si kladie za cieľ prezentovať výsledky vedeckovýskumnej činnosti v teoretickej polohe i v polohe interpretácie tvorivých návrhov.
Vedúca súčasného Ústavu krajinnej a záhradnej architektúry Katarína Kristiánová i ďalší pracovníci a spolupracovníci ústavu tu v reprezentatívnom spektre dokumentujú stav poznania v krajinnej architektúre na FA STU, ako aj predpoklady jeho ďalšieho rozvíjania. Katarína Kristiánová dokumentuje vývojové etapy vzdelávania v krajinnej architektúre a odhaľuje jeho kontexty podmieňujúce i determinujúce práve prebiehajúce procesy. Dana Marcinková venuje svoj príspevok jednej z významných osobností slovenskej krajinnej architektúry 20. storočia, Alfonzovi Tormovi, s dôrazom na jeho prínosy v teórii a praxi obnovy historickej zelene. Výsledky prebiehajúceho výskumu prezentujú Eva Putrová – s orientáciou na súčasné aspekty tvorby mestských parkov a Katarína Gécová – s popisom problematiky alejí a stromoradí v mestskom prostredí. Účinné a efektívne prepojenie výskumu a výučby prezentujú vo svojom príspevku Katarína Kristiánová, Katarína Gécová a Eva Putrová, v ktorom informujú o výsledkoch riešenia projektu urbANNAtur, zameranom na formovanie areálov prímestskej rekreácie v prírodne chránenom území. Aplikačnú rovinu výskumu v krajinnej architektúre na FA STU predstavujú ďalšie príspevky: Viera Joklová a Juraj Furdík sa venujú tvorbe stratégií pre petržalské nábrežie Dunaja v Bratislave a Tamara Reháčková, Ivan Stankoci a Miriam Heinrichová interpretujú nové trendy v krajinnej architektúre prostredníctvom svojho oceneného súťažného návrhu na riešenie lokality na Tehelnom poli v Bratislave.
Súbor predkladaných príspevkov demonštruje aspoň časť z prebiehajúcich výskumných a tvorivých aktivít Ústavu krajinnej a záhradnej architektúry a je dokladom úsilia kolektívu ústavu o adekvátny rozvoj zabezpečovaného odboru a študijného programu.