Editoriál

Jana Pohaničová

Som tradicionalistka. Znova som si to pripomenula aj v súvislosti s knižnou kultúrou. Aj napriek tomu, že moderná doba dnes na nás útočí v podobe elektronických publikácií a internetových médií doslova z každého rohu, nič sa však nevyrovná pocitu, keď môžem v rukách držať knihu či časopis a vdychovať typickú vôňu jeho papiera a tlačiarenskej farby. Pôžitok z prečítaného textu si tak akosi môžem lepšie vychutnať. a hoci mi možno čítanie správ či článkov prostredníctvom internetu ušetrí čas aj peniaze, klikanie myšou či dotykové displeje mobilov šuchot obracajúcich sa listov papiera jednoducho nenahradia.

Tento fakt som si ešte viac uvedomila, keď som si pred pár dňami podvečer sadla do dočasnej čitárne vo foyeri našej fakulty za dlhý stôl s časopismi a pod svetlom príhodne nainštalovanej stolovej lampy som sa začítala do stránok magazínov, fanzínov a žurnálov o architektúre. Mala som pocit, že som sa po uponáhľanom dni zrazu ocitla na chvíľu doma, vo svojej knižnici a príjemne relaxovala. Keď si odmyslím chlad a prievan na pódiu improvizovanej čitárne, bola to v podstate skvelá a svojím spôsobom aj moderne svieža inštalácia, propagácia či priblíženie u nás ťažko dostupnej nezávislej architektonickej tlače odborníkom, ale i širokej verejnosti vrátane našich študentov zaujímajúcich sa o aktuálne dianie a diskurz v oblasti architektúry, urbanizmu, ale aj vizuálnej kultúry.

Často počúvam lamentovanie kolegov nad nedostatkom príležitostí na publikovanie svojich výskumných poznatkov, názorov i postrehov z rôznych oblastí architektúry a príbuzných vedných odborov najmä vo vedeckých časopisoch. Jeden z nich máme aj na domácej pôde. Časopis ALFA, ktorého editoriál práve čítate, píše svoju novú históriu už od roku 2011, keď začal vychádzať v inovovanej obsahovej a grafickej podobe.

Dva roky sú vari dostatočne dlhou dobou na to, aby som si ako členka redakčnej rady mohla dovoliť aj malú rekapituláciu, veď bilancovanie na prahu nového roka je priam žiaduce. V ôsmich doteraz vydaných číslach časopisu defiloval celý rad príspevkov, ktoré priblížili aktuálne vedecké poznanie v oblasti architektúry, urbanizmu, krajinnej a záhradnej architektúry aj dizajnu. Ich zaradenie do kategórií či rubrík ako Výskum navrhovania, Navrhovanie ako výskum a Výskum prostredníctvom tvorby dalo časopisu jasnú logiku i štruktúru, keď jej príjemným osviežením sa stali aj Študentské reflexie i Recenzie kníh ako zrkadlo názorov mladej, nastupujúcej generácie aj aktuálnych noviniek z oblasti knižnej kultúry.

Na jednej strane s potešením môžem konštatovať, že do ALFY pravidelne prispievajú doktorandi – jedno z čísiel roku 2012 bolo monotematicky venované najkvalitnejším príspevkom, ktoré odzneli na medzinárodnej konferencii doktorandov Veda vo výstavbe, ktorá sa konala tentoraz na pôde FA STU v Bratislave. Na druhej strane však výrazne ochabla výskumná činnosť kmeňových pracovníkov fakulty, čo pociťujeme na množstve i kvalite príspevkov, ktoré prichádzajú na redakčný stôl.

Rok 2013 bude pre našu fakultu kľúčový z hľadiska komplexnej akreditácie, ktorá prebehne až v nasledujúcom roku. Asi netreba zdôrazňovať, že výstupy vedeckého rázu budú jednou z najdôležitejších zložiek nášho hodnotenia. Kolegyne, kolegovia, využite teda možnosť reflexie bádateľských i tvorivých poznatkov z výskumných projektov aj na stránkach domovského časopisu. Fakulta architektúry túto vašu iniciatívu potrebuje viac ako kedykoľvek predtým.

Kľúčové slová: editoriál, ALFA, publikovanie, FA STU, časopis