Bratislava: Atlas sídlisk

Dana Drobniaková

Voľné zelené plochy a stromy, deka na tráve, verejný park s ružovými záhonmi, obľúbená socha Býk na ceste do školy, zariadenia občianskej vybavenosti a zastávka mestskej hromadnej dopravy „na dosah ruky“… Zidealizovaná predstava o bývaní v sídlisku? Sídlisko Februárka, na ktorom som prežila detské a študentské roky, bolo také ideálne aj v skutočnosti.

Monografia Bratislava: Atlas sídlisk obraz bratislavských sídlisk neidealizuje a ani ho negatívne neskresľuje – predkladá koncentrovaný odborný prehľad faktov o ich vývoji. Čitateľsky zrozumiteľnou formou autori chronologicky radia ekonomické, kultúrne a politické dôvody ich vzniku, dosah na sociálnu štruktúru bratislavskej spoločnosti a územný rozvoj mesta. Atlas formuje vnímanie fenoménu bratislavských sídlisk v historických súvislostiach jednotlivých etáp: plánovanie koncepcie, realizácia projektu, vývoj architektonicko-urbanistického diela.

V úvodnej textovej a nosnej obrazovej časti s databázou encyklopedických údajov autori dokumentujú sídliská realizované v rokoch 1950 – 1995 v Bratislave. Obsahovým zameraním troch základných častí Atlasu umocňujú svoj cieľ  neromantizovať sídliskovú realitu. Prvá časť mapuje históriu vzniku sídlisk, analyzuje jednotlivé urbanistické koncepcie, upozorňuje na špecifi ká a súvislosti výstavby na území mesta, zaoberá sa otázkami spoločenskej akceptácie sídlisk. Grafové prílohy obsahujú údaje signalizujúce kvalitu obytného prostredia, avšak nie je dostatočne zrejmé, či bolo cieľom autorov len informovať, alebo aj motivovať k porovnávaniu a hodnoteniu. Výsledok porovnávania prezentovaných príkladov z hľadiska dostupnej občianskej vybavenosti, hustoty osídlenia či vzdialenosti od atraktívneho centra mesta môže byť neobjektívny, lebo by sa porovnávali sídliská o veľkosti samostatného mesta s mestskými štvrťami, respektíve enklávami bývania v meste. Druhá časť – jadro publikácie – inventarizuje 21 príkladov sídlisk prostredníctvom unikátnych máp, tabuliek a fotografií. Tretia časť poskytuje prehľad typových bytových a nebytových budov, netypových a experimentálnych budov vrátane výtvarných diel realizovaných v rámci výstavby sídlisk. Kvalifikovane zostavenú databázu tvoria aj údaje o autoroch diel a adresa ich lokalizácie. Dokumentačnú hodnotu Atlasu sídlisk znásobuje fakt, že po rozpade projektových ústavov po roku 1989 sa rozpadli aj kompletné archívy a sumarizovať údaje nielen o sídliskách, ale aj o ďalších dielach urbanizmu a architektúry sa stáva doslova detektívnym príbehom.

Rozhodovanie o rozvoji mesta v súčasnosti ovplyvňuje prioritne hra čísiel a argumenty investorov. Kultúrnohistorický kontext „nového a starého“ sa v procese rozhodovania odsúva do pozadia. V monografi i obsiahnuté údaje o územnom rozsahu hromadnej bytovej výstavby, hustote obyvateľov na ich území, pomere občianskej vybavenosti k počtu obyvateľov a vzdialenosti od centra sú pre kompetentných predstaviteľov štátu a mesta signálom na prehodnotenie doterajších prístupov k posudzovaniu investičných zámerov.

Téma bratislavských sídlisk zastupuje jednu z ťažiskových tém pre diskusiu tak o koncepcii územnej štruktúry mesta, ako aj o radikálnejšej orientácií na integrované plánovanie a rozhodovanie o rozvoji mesta.

Grafické spracovanie Atlasu s racionálnou databázou nosných údajov o skúmanej sídliskovej zástavbe predstavuje vizuálne kompaktnú informáciu a kvalifikovaný podklad aj pre ďalšie analýzy vývoja hromadných foriem bývania po roku 1995.

Autentickosť doby vzniku a atmosféru prostredia sídlisk umocňuje čiernobiela archívna fotodokumentácia, kompozičné zámery radenia zástavby prehľadne dokumentuje a akcentuje decentná modrá farba.

Oceňujem edukatívnu hodnotu monografie pre široké spektrum budúcich domácich i zahraničných čitateľov – odbornú aj laickú verejnosť vrátane úradníkov a politikov mesta. Paralelné anglické texty tvoria jedinečný odborný prínos publikácie a praktický základ pre kooperáciu v oblasti riešenia problematiky sídliskovej formy zástavby typickej pre rozvoj európskych miest najmä v druhej polovici 20. storočia. Som presvedčená, že tento Atlas – kniha s väčšinovým podielom fotografií, máp a tabuliek usporiadaných v čitateľsky pútavej forme – zaujme aj tých, ktorí sa odborným knihám vyhýbajú, respektíve veštia nepriaznivý osud klasickej tlačenej knihe.

Kľúčové slová: recenzia, kniha, urbanizmus, architektúra, monografia, hromadné bývanie, výskum, atlas, Bratislava