Anotácie obhájených dizertačných prác

Múzeum pre deti?
Ing. arch. Natália Bošková Filová, PhD.

Pre spoločnosť je dôležité ponúknuť účasť na kultúrnom dianí v priestoroch múzea všetkým skupinám obyvateľstva. Múzeum má veľký význam aj v živote dieťaťa, zohráva rolu pri jeho vzdelávaní, umeleckom cítení a socializácii. V dizertačnej práci sa zisťuje, či okrem tvorby výstav pre deti ako súčasti tradičných múzeí a galérií, ktorá je v našej lokalite viac rozšírená, má význam a je prínosné, aby existovalo aj múzeum pre deti ako samostatný objekt alebo zariadenie. Práca sa ťažiskovo venuje múzeu pre deti v stredoeurópskom kontexte, v ktorom je výskyt samostatných múzeí pre deti nízky, a tak je prípadovými štúdiami analyzovaná a skúmaná architektúra aj múzeí, ktoré sa zameriavajú na detského návštevníka len formou špecifických exponátov alebo častí expozícií. Aby deti dokázali prijať potrebné informácie, aplikujú sa tu hravé riešenia, multisenzorický a interaktívny dizajn. Identifikované sú štyri hlavné funkcie tradičného múzea a múzea pre deti, a to zbierkotvorná, vzdelávacia, výstavná a inkluzívna funkcia. Tieto funkcie sú skúmané rôznymi metódami s cieľom vyvodiť odporúčania pre tvorbu kvalitného múzea pre deti z hľadiska každej z týchto funkcií. Výskumné vízie sa rozvíjajú v teoretickej rovine štúdiom odbornej literatúry a projektovej dokumentácie, ako aj terénnou formou prieskumu v situačnom kontexte BIBIANY – Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave a ďalších múzeí, ako aj formou modelových projektov v spolupráci so študentmi Fakulty architektúry a dizajnu STU v rámci predmetu Univerzálne navrhovanie. Ďalším nástrojom výskumu sú ankety a rozhovory, pri ktorých je skúmaná interakcia detí a mládeže a ich preferencie v priestoroch múzea. Aplikuje sa aj výskum navrhovaním kreatívnych riešení v múzeu pre deti. Architektúra múzea má mať jednoducho zrozumiteľné dispozičné riešenie, ktoré podporuje jasnú orientáciu v budove. Kvalitné priestorové riešenia môžu vytvoriť atmosféry sústredenia, oddychu, zážitkov, príbehov a prispieť k výchove, vzdelávaniu a tvorbe vkusu u detí. Veľký význam má spôsob komponovania priestorov v múzeu, miera jeho voľnosti či členenia a prehliadkové trasy. Je dôležité, aby architektúra múzea pre deti bola v súlade s princípmi univerzálneho navrhovania, vďaka ktorému má čo najväčšie spektrum ľudí možnosť plnohodnotne využívať dané prostredie, aby mohli múzeum užívať rovnocenným spôsobom, vrátane detí a dospelých s rozličnými potrebami a rôzneho veku.

Princípy merania času a ich vývoj pomocou inteligentných technológií
Mgr. art. Petra Huraiová, ArtD.

Dizertačná práca popisuje komplexný koncept času z pohľadu vývoja spoločnosti a dizajnérskeho navrhovania. Na základe výskumu rozdeľuje koncept času na objektívny a subjektívny čas. Objektívny čas definuje ako jednu zo zložiek výsledného návrhu v dizajne (“navrhovanie času”). Jeho meranie je stanovené matematickým konštruktom, ktorý je spoločensky uznaný. Subjektívny čas sa stáva hlavným predmetom záujmu práce, ktorá ho popisuje prostredníctvom zmyslových vnemov. Vnímanie času je fenoménom, ktorý je subjektívne pociťovaný človekom a je možné ho exaktne popísať vďaka výskumom z oblastí biológie, kognitívnej psychológie, neurológie, atď. Dizertačná práca preto uvažuje o subjektivite času ako o jednej z vlastností dizajnu, ktorá by mala byť zahrnutá v priebehu procesu navrhovania (“navrhovanie s časom”). Výsledkom výskumu dizertačnej práce je schéma, ktorá popisuje vzťahové súvislosti subjektívneho času a zmyslových vnemov. Schéma je následne spracovaná v podobe inšpiratívneho nástroja pre dizajnérov aj kreatívnu verejnosť.