5 mája, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Architektúra areálov riečnych prístavov na slovenskom úseku Dunaja
Ing. arch. Ing. Martin Dubiny, PhD.

Prístavná infraštruktúra patrí k strategickým častiam národného hospodárstva. Oproti zahraničiu u nás predstavuje uzatvorenú zónu, kam bežne obyvateľ, či turista nezavíta. Na slovenskom úseku Dunaja ležia tri významné riečne prístavy – v Bratislave, Komárne a Štúrove. Počas 20. storočia prešli niekoľkonásobnými premenami, ktoré ovplyvnili ich územné rozloženie a skladbu stavebného fondu v rámci vnútorného areálu i mesta. Prístavná infraštruktúra na našom území zažila rozkvet na prelome 19. a 20. storočia. Rozvoj zastavuje nepriazeň prvej svetovej vojny. „Zlaté časy“ sa vrátili v medzivojnovom období a pretrvali až do začiatku druhej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne nastáva rozsiahle odstraňovanie škôd. Neskôr sa vyrovnáva s príchodom socialistického režimu a po roku 1989 s obdobím privatizácie. Na prelome milénia podlieha modernizácii a v poslednom desaťročí prebieha diskusia, či je možné prístavnú infraštruktúru začleniť medzi priemyselné dedičstvo spolu s hľadaním nového funkčného využitia územia. Výskum dizertačnej práce sa zameral na vybraný druh industriálneho dedičstva, a to architektúru prístavnej infraštruktúry. Identifikácia hodnôt špecifického druhu architektúry predkladá prehľad jej potenciálu pre ďalší rozvoj prístavného územia. Porovnanie súdobej priemyselnej architektúry a vybraných prístavov, zároveň konfrontácia s historickými, kultúrnymi a spoločenskými vplyvmi podporuje komplexnosť výskumu. Ukazuje sa, že odbornú diskusiu v oblasti priemyselného dedičstva je potrebné nielen na domácich i medzinárodných konferenciách, ale i v praxi, viesť v interdisciplinárnej rovine. Výsledok dizertačnej práce prináša súhrn poznatkov o problematike prístavnej infraštruktúry u nás, čo predstavuje prínos a obohatenie poznania, ktoré do súčasnosti nebolo komplexne spracované. Popisuje jej základné prvky z urbanisticko-architektonického hľadiska. Synergické prepojenie urbanizmu a architektúry medzi dopravnou, vodnou, priemyselnou prístavnou infraštruktúrou a mestom ukrýva vysoký potenciál ďalšieho využitia.

Stratégie prispôsobiteľnej architektúry
MArch Marek Lüley, PhD.

Pri zaoberaní sa každodennými požiadavkami udržateľného prístupu v architektúre a rýchleho rozvoja spoločnosti musíme akceptovať zmenu a čas, ako neoddeliteľnú súčasť stavebného systému. Práca sa zaoberá prispôsobiteľnosťou v architektúre, ako stratégie pre dosiahnutie dlhej životnosti stavieb a odolnosti voči zmenám. Hlavnou argumentáciou témy prispôsobiteľnosti je jej udržateľný prístup, práca so zabudovanou energiou, jej pružnosť a eliminácia dopadov na životné prostredie a klimatické zmeny. Architektúra, ktorá nie je schopná prispôsobiť sa neustále sa meniacim nárokom spoločnosti, je odsúdená na zánik. Prispôsobiteľný prístup chápe architektúru ako proces, ktorý umožňuje dynamicky reagovať na meniace sa okolité podmienky s cieľom predĺženia životnosti stavby. Aplikácia prispôsobiteľnosti je rovnako ambivalentná ako samotný pojem. Práca preto otvára diskusiu o rozmanitom vnímaní prispôsobiteľnosti v architektúre. Prispôsobiteľnosť nemôžeme chápať iba čisto ako pohyblivé priečky alebo veľkolepý otvorený priestor. Existuje množstvo rôznych princípov vedúcich k prispôsobiteľnosti, ktoré môžu preukázať svoju všestrannosť použitia – od základného chápania flexibility až po prepracovanú polyvalenciu. Aplikácia prispôsobiteľnosti do procesu navrhovania práca rozpracováva na viacerých frontoch, či už ide o počiatky architektovej cesty pomocou edukačnej metódy, vyhodnocovanie rozhodnutí pomocou analýzy životného cyklu, alebo formovanie stratégie pomocou scenárov, spätnej väzby a interpretácie.

„Virtuálne architektonické dedičstvo“ a jeho využitie pri prezentácii kultúrno-historických hodnôt pamiatkového fondu
Mgr. art. Martin Varga, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá virtuálnym architektonickým dedičstvom a jeho využitím pri prezentácii kultúrno-historických hodnôt pamiatkového fondu. Hlavným cieľom bolo zadefinovať legislatívny rámec, ktorý je predpokladom pre vytváranie digitálnych databáz v prostredí pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Poznatky boli testované metódou research by design na vybraných lokalitách hradov a castelu v dlhodobom období ich prebiehajúcich rekonštrukcií. Výsledky práce zadefinovali legislatívny rámec umožňujúci získanie digitálnych podkladov pre rozvoj existujúcich databáz, ako aj prostriedky a formy digitálnych prezentačných metód v prostredí hradov. Závery je možné použiť pri dlhodobých rekonštrukciách hradov a ich prezentácii, ako aj k vylepšeniu zberu a šírenia digitálnych informácií prostredníctvom Pamiatkového úradu Slovenskej republiky smerom k odbornej verejnosti.

Interakcia človeka a dreva – koncepcie materiálov, experimentálnych výrobkov a prostredia
Mgr. art. Wanda Borysko, ArtD. 

Predložená dizertačná práca skúma v teoretickej a praktickej časti možnosti využitia dreva v experimentálnych produktoch informačno-vzdelávacej infraštruktúry a malej architektúry, ktorá slúži na pozorovanie prírody. Práca sa zameriava na širokú problematiku interakcie človeka a dreva, ako prírodného materiálu s jedinečnými vlastnosťami, ktorý je zároveň obnoviteľný a šetrný k životnému prostrediu. Text práce poukazuje aj na možnosti formovania zmyslového zážitku prostredníctvom dreva, na príklade drevenej experimentálnej Pozorovateľne vtáctva Duna a doplňujúcej informačno-vzdelávacej infraštruktúry, ktorá sa nachádza pri Dunaji. Súčasťou dizertácie je analýza tvorby malej architektúry a náučných zariadení v prírode. Tie nielen rešpektujú špecifiká územia, na ktorom sa nachádzajú, ale tiež sa dokážu prispôsobiť daným prírodným podmienkam a pôsobiť ako sebestačné, proekologické výtvory s minimálnym dopadom na životné prostredie.

Dizajn ako unikátna forma reprezentácie krajiny. Využitie príbehu a multisenzorického zážitku v prezentácii dizajnu
Mgr. art. Vanda Gábrišová, ArtD.

Dizajn je unikátny nástroj, ktorý dokáže komplexne reprezentovať a vyjadrovať kreatívny potenciál krajiny. Slovensko neprestajne hľadá svoje miesto vo svete a snaží sa formovať svoju jedinečnú identitu. Dizajn, ako multidisciplinárna kultúrna komodita, je schopný prezentovať bohatú kultúru krajiny a jej potenciál v zahraničí. Táto práca sa zameriava na využitie príbehu a multisenzorického dizajnu na prezentáciu slovenského dizajnu a ich význam v navrhovaní produktov. Multisenzorický prístup v dizajne môže výrazne zlepšiť používateľskú skúsenosť a vytvoriť silnejšie a trvácnejšie zážitky. Správne použitie multisenzorických prvkov môže zabezpečiť lepšie spojenie medzi človekom a produktom, a môže byť aplikované na rôzne oblasti. Metodika hodnotenia multisenzorických vlastností produktov je cenným prínosom pre dizajnérov na zvyšovanie kvality produktov, a tiež samotného dizajnérskeho procesu. Multisenzorický dizajn predstavuje dôležitý prístup k dizajnovaniu produktov a zohľadnenie multisenzorickej skúsenosti v procese dizajnu má pozitívny vplyv nielen na vzhľad, ale aj na funkčnosť produktov a celkový zážitok s ich používaním.