30 apríla, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Dejiny obnovy Bratislavského hradu
Ing. arch. Anna Gondová, PhD.

Bratislavský hrad je hmotným dokladom histórie Bratislavy a najikonickejšou architektúrou v stavebnom obraze mesta. V rámci historickej typológie fortifikačných objektov a palácových stavieb zaujíma významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska. Zhruba od polovice päťdesiatych rokov 20. storočia prechádza systematickou obnovou, realizovanou v niekoľkých etapách. Prvá veľká ucelená etapa, prakticky ukončená v roku 1968, vyústila obnovy hradného paláca v jeho barokovej podobe s dôrazom na tektoniku stredovekého pevnostného charakteru stavby pred prestavbou v 2. pol. 18. storočia. Túto podobu poznala verejnosť až do roku 2008. Vtedy sa začala ďalšia veľká etapa obnovy Bratislavského hradu, ktorej rámcovou metódou obnovy je slohová rekonštrukcia do obdobia poslednej historickej vývojovej etapy (tereziánska prestavba) s prezentáciou všetkých zachovaných hodnôt zo starších fáz. Dizertačná práca je zameraná na dosiaľ nezmapované dejiny obnovy Bratislavského hradu a hradného kopca v priebehu 20. storočia až po súčasnosť. Pre lepšie pochopenie súvislostí, zahŕňajúcich problematiku všetkých fáz obnovy stavby je súčasťou práce aj stručná rekapitulácia jej stavebných dejín. Dôraz je kladený momenty zániku pôvodnej funkcie hradného areálu a jeho následného vyhorenia v roku 1811. Dejiny obnovy hradného areálu v 20. storočí sa zameriavajú na udalosti, ktoré viedli k iniciácii jeho záchrany v päťdesiatych rokoch 20. storočia, realizáciu prvej generálnej obnovy až po prebiehajúcu druhú generálnu obnovu hradného areálu. Pričom v detaile sú vzhľadom na početnosť prameňov zachytené zásahy z 2. polovice 20. storočia (architektúra a urbanizmus, interiéry, výtvarné diela, metodické prístupy a pod.). Výskum sa zaoberá problematikou obnovy Bratislavského hradu nielen v rovine architektonickej, ale aj s ohľadom na kultúrno–spoločenský a dejinný kontext. Ambíciou dizertačnej práce je prispieť k rozšíreniu problematiky obnovy Bratislavského hradu v podobe systémového hodnotenia, ktoré takmer absentuje v súčasnom odbornom a spoločenskom diskurze. Dvojstupňové hodnotenie pamiatkového zásahu je založené na komparatívnej analýze generálnych obnov pamiatky, ktoré charakterizujú jednotlivé architektonické a urbanistické zásahy, metodické prístupy a metódy obnovy pamiatky, identifikované v rámci jednotlivých etáp obnovy.

Vidiecke verejné priestory v suburbánnom zázemí Bratislavy
Ing. arch. Ivana Bradová, PhD.

Predložená dizertačná práca sa zameriava na sumarizáciu a prehlbovanie poznatkov o stave pôvodných a novovznikajúcich verejných priestorov vo vidieckych sídlach výrazne ovplyvnených procesom suburbanizácie. Cieľom dizertačnej práce bolo vyhodnotiť aktuálny stav verejných priestorov a formulovať princípy a odporúčania pre ich udržateľný rozvoj. Prínosom dizertačnej práce pre teóriu architektúry, urbanizmu, pedagogiku a prax je aj formulovanie funkčnej klasifikácie a autorskej metodiky hodnotenia stavu verejných priestorov s ambíciou priniesť územnému plánovaniu nástroj vyhodnocujúci parametre verejných priestorov vidieckych sídiel v oblasti urbánnej a ekologickej. Vidiecke sídla poznačené procesom suburbanizácie sa spravidla nachádzajú v akomsi „prechodovom území“, ktoré nesie vidiecke aj mestské charakteristiky súčasne. Je pre ne charakteristický živelný extenzívny rozvoj, ktorý má zreteľne negatívny vplyv na stav, obnovu, revitalizáciu a tvorbu verejných priestorov. Ich nevyhovujúci stav a často aj úplná absencia negatívne ovplyvňujú sociálne vzťahy v území a podporujú častú migráciu obyvateľov (aj mimo pracovných dní) obyčajne do spádového mesta. Tento jav vyvoláva tlak na dopravnú infraštruktúru a neúmerne zaťažuje centrum aglomerácie. Na území Slovenska sa tieto problémy najviac prejavujú v najdynamickejšie sa rozvíjajúcej bratislavskej aglomerácii, ktorej vybrané časti boli predmetom podrobných analýz a hodnotenia stavu verejných priestorov v zmysle autorskej metodiky. Skúmanou lokalitou bola Dunajskostredská rozvojová os, ktorá je svojím prvenstvom v násobnom demografickom raste a svojím rozvojom najdynamickejšie sa rozvíjajúcou lokalitou spomedzi všetkých rozvojových osí v Bratislavskom samosprávnom kraji. Výsledky hodnotenia tohto modelového územia práca následne komparuje s ďalšími vyhodnocovanými lokalitami: Mestskou časťou Bratislava – Záhorská Bystrica a blízkou pohraničnou rakúskou obcou Kittsee. Zistenia vyplývajúce z tohto porovnania sa stávajú východiskovými podkladmi pre formulovanie odporúčaní pre vybrané suburbánne verejné priestory. Tie predstavujú súbor vízií a zásad pre tvorbu, obnovu a revitalizáciu verejných priestorov v zázemí Bratislavy na sídelnej a zonálnej úrovni a teoretickým presahom na verejné priestory v suburbánnych oblastiach všeobecne, na Slovensku. Výsledný dokument tiež bilancuje podiel aktívnych a neaktívnych verejných priestorov v rámci skúmaných vidieckych obcí.

Priateľská architektúra
Ing. arch. Lucia Oberfrancová, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá vzťahom architektúry a kvality života jej užívateľov a možnosťami hodnotenia sociokultúrnej udržateľnosti budov. Udržateľnosť a kvalita života patria v súčasnosti medzi hlavné ciele celosvetového vývoja. Len energeticky úsporná architektúra dnes už nestačí. Čoraz viac sa popri stratégii energetickej účinnosti dostávajú do popredia aj ďalšie stratégie udržateľnosti; stratégie “sufficiency” (voľný preklad: nenáročnosť) a “consistency” (voľný preklad: v harmónii s prírodou). Digitalizácia patrí tiež medzi hlavné témy súčasného a budúceho celosvetového vývoja ako možný nástroj na dosiahnutie hore uvedených cieľov. Priateľská architektúra, ako je chápaná v predloženej dizertačnej práci, kladie dôraz na spokojnosť užívateľov a kvalitu architektonického výrazu pri vzájomnom zachovaní priateľskosti k životnému prostrediu. Na jednej strane treba hľadať riešenia na zlepšenie kvality života ľudí a udržanie ich kultúry a tradícií, na druhej strane treba ľudí motivovať k zdravému a udržateľnému životnému štýlu. Oba prístupy sú zohľadnené pri hľadaní odpovede na otázku, ako je možné hodnotiť priateľskú architektúru, ako je možné merať kvality, ktoré sú často spojené so subjektívnym vnímaním jednotlivcov, a aké aspekty a prvky architektúry vedú ku komfortu, spokojnosti a zdravému a udržateľnému životného štýlu. Dizertačná práca pozostáva z úvodnej, teoretickej, analytickej, hodnotiacej a záverečnej časti. Úvodná časť obsahuje informácie o pozadí a význame témy a motiváciu výberu témy na základe predchádzajúcich výskumných skúseností autorky. Po teoretickej časti (súčasný stav vedy a techniky) nasleduje analytická časť, ktorá sa zaoberá skúmaním sociálnej udržateľnosti a kvality architektonického návrhu v existujúcich normách, usmerneniach, nástrojoch a certifikačných systémoch, ako podkladu pre výsledný návrh systému plánovania a hodnotenia sociokultúrnej kvality budov počas ich celkového životného cyklu. Vyhodnotenie a porovnanie vybraných prípadových štúdií, vzhľadom na navrhnutú metódu hodnotenia priateľskej architektúry “Friendly Architecture Life Cycle Analysis (FA-LCA)” sú uvedené v hodnotiacej časti. Nasleduje zhrnutie výsledkov vrátane overenia výskumných otázok, pričom záver a diskusia sú uvedené v záverečnej časti. Na konci je uvedené resumé v slovenskom jazyku a zoznam literatúry, tabuliek, obrázkov, skratiek a príloh. Prílohy obsahujú o. i. podrobnú analýzu hodnotenia udržateľných budov z hľadiska sociokultúrnej udržateľnosti a podrobné hodnotenie posudzovaných prípadových štúdií.

Skicovanie ako nástroj vizuálnej ideácie z pohľadu dizajnu
Michal Jelínek, MA, ArtD.

Tento rukopis skúma a vysvetľuje úlohu skicovania ako súčasti kreatívneho dizajnérskeho procesu, najmä vo fáze jeho konceptu, keď sa tvorí nový nápad alebo riešenie. Hlavným zameraním štúdie je vizuálna forma ideacie, známa ako „skečovanie.“ Táto práca tiež uvádza príklady praktických techník skicovania myšlienok, analyzuje ich, navrhuje vedecké vysvetlenie mentálnej mechaniky, ktorá za nimi stojí, a poskytuje perspektívu kognitívnej psychológie. Úvodný výskum zahŕňa prehľad súčasného chápania a umiestnenia ideového skicovania, literatúry, ktorá pokrýva danú tému, a overuje tieto zistenia online prieskumom, po ktorom nasledujú rozhovory s dvadsiatimi skúsenými profesionálmi v oblasti automobilového a zábavného dizajnu. Tento výskum je určený predovšetkým študentom a tvorivým pracovníkom v odboroch ako dizajn alebo architektúra; obsah však môže byť pravdepodobne prínosný v širšom kontexte napriek zdrojom a príkladom typickým pre tieto disciplíny. V neposlednom rade práca končí kritickým zhodnotením výsledkov výskumu, rieši nedostatok spoločného porozumenia a terminológie a navrhuje systematický prístup k identifikácii na úrovni praktických cvičení a formálneho vzdelávania.