30 apríla, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Vertikálne farmy
Ing. arch. Michaela Kesanová, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá vertikálnymi farmami a mapuje súčasný stav ich konceptu v celosvetovom kontexte. Prioritne skúma proces architektonického navrhovania a náležitosti súvisiace s tvorbou návrhov vertikálnych fariem v štádiu štúdie. Ozrejmuje pojem vertikálna farma a približuje databázu projektov vertikálnych fariem. V súvislosti s tématikou si práca kladie nasledovné otázky: Čo rozumieme pod pojmom vertikálna farma? Aká je úloha vertikálnej farmy ako nového architektonického typologického druhu? Ako pristupovať k navrhovaniu vertikálnych fariem? Na základe syntézy nadobudnutých informácií ponúka možné odporúčania a princípy tvorby vertikálnych fariem. Štruktúra dokumentu je vyskladaná do dvoch základných častí. Prvá časť vymedzuje intelektuálny rámec potrebný na vysvetlenie konceptu vertikálnych fariem. Skúma filozofie ústredné  pre racionalizáciu interiérového poľnohospodárstva, ktoré si kladie za cieľ vylepšenie ľudskej udržateľnosti. Sústreďuje sa na skúmanie princípov, technológie a dizajnovej stratégie koncepcie vertikálnych fariem. Druhá časť ilustruje nadobudnuté poznatky na analýze príkladov. Príklady projektov vertikálnych fariem vyhodnocuje a vytvára sprievodcu v proceses tvorby návrhov vertikálnych fariem. Práca na záver diskutuje o potenciáli vertikálnych fariem.

Nezávislé kultúrne centrá
Ing. arch. Peter Lényi, PhD.

Cieľom práce je predstavenie architektúry nezávislých kultúrnych centier na Slovensku v období od novembra 1989 po máj 2019, teda od zmeny politického režimu po zhorenie sály S2 Stanice-Žilina Záriečie. Centrá, ktoré v tomto období existovali sú predstavené prostredníctvom katalógu, ktorý bol vytvorený jednak s použitím už publikovaných informácií, ale najmä prostredníctvom získania, prípravy a publikovania informácií, najmä výkresovej dokumentácie, ktorá je vo väčšine prípadov publikovaná prvý krát. Nad rámec toho autor spracoval priestorovo-prevádzkové schémy, ktoré interpretujú, akým spôsobom sa v jednotlivých prípadoch vpísala funkčná náplň, ktorá je naprieč nezávislou kultúrnou scénou relatívne jednotná, do priestorových situácií typologicky veľmi rozmanitých jedinečných stavieb. Na základe toho sú sformulované spoločné aspekty tejto architektúry.

Autorský program ako nástroj architektonickej tvorby
Mgr. akad. arch. Ing. Ján Studený, PhD.

Uvádzam a definujem autorský program, ktorý je integrálnu súčasťou mojej práce ako praktizujúceho architekta. Dizertačná práca chce byť odpoveďou na otázky predložené v zadaní doktorandskej témy ohľadne jeho definície, jeho úlohy ako nástroja architektonickej tvorby a jeho miesta pri vysvetľovaní zámerov práce architekta. Opisujem v nej okruhy zadaní z našej praxe a na vybratých projektoch sa snažím ukázať základy a hlavné princípy mojej tvorby. Analyzujem ich, hľadám súvislosti a usporadúvam ich do štruktúry, ktorá by mohla byť zhutneným obrazom toho, o čo sa na poli architektúry snažím v období 25 rokov praxe nášho ateliéru (ksa. a ksa_studeny 1995 – 2020). V základnom členení ich delím do dvoch rovín súvisiacich s prístupom a prostredím (Transformácie a Modely). Zosobňujú dve témy, ktoré vystihujú moje programové zameranie na koncept. Transformácie sa zaoberajú revitalizáciou stávajúceho stavebného fondu a modely sú projekty nových architektúr. V DP sa viac venujem druhej z nich (Modely), ktorá mi je prirodzene bližšia, osobnejšia a považujem ju za esenciálny výraz architektúry ako tvorby. Modely sú koncepčné návrhy a riešenia, kde cez jeden projekt ako príklad riešime širší záber, často priamo neobsiahnutý v zadaní. Odkrývajú nové polohy architektúry, ktorá síce vzniká na objednávku, ale nie je určená výhradne pre ňu samotnú.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra

Plánovanie a tvorba mesta na základe dát
Ing. arch. Oto Nováček, PhD.

Ľudstvo začiatkom 21. storočia vstúpilo do novej etapy osídľovania planéty a stalo sa prevažne mestským druhom. Podiel urbánnej populácie predbehol podiel rurálnej (World Bank, 2015) . Prudký populačný rast, ale i demografické zmeny, vysoká miera mobility a migrácie ľudí, myšlienok a vecí, a s tým súvisiaca zmena prostredia vytvára bezprecedentný tlak na súčasné plánovacie postupy a nástroje. Nástup internetu a s ním spojených digitálnych technológií prudko akceleruje tieto zmeny. Systém spoločenskej kontroly sa plynule týmto zmenám adaptoval a postupne sa presúva do virtuálneho sveta (Townsend, 2014). Samotné plánovanie a tvorba mesta, jeho častí a prvkov však javí malú mieru adaptability na tieto bezprecedentné zmeny, pričom hlavným problémom sa javí byť ich rigidnosť a vysoká miera statickosti, ktorá necháva priestor pre rôzne druhy špekulácií. Možným prístupom k zvýšeniu adaptability a flexibility plánovania a tvorby môžeme považovať použitie dát ako základ pre tvorbu rozličných nástrojov. Akékoľvek teórie o nových prístupoch by tak mali zohľadniť súčasné trendy a prístupy, ktoré vychádzajú z Industriálnej revolúcie 4.0 (Bauernhansl a kol., 2014). Základom by však stále mali ostať empirické poznatky a skúsenosti, ktoré sa vyvíjali stáročiami. Práca sa zameriava na rolu súkromného a verejného sektora pri rozvoji mesta, rovnako ako pri zbere dát a nakladaní s nimi. Sekcii dominuje analýza vývoja plánovania v súčasnej dobe zrýchlených zmien. Následne sa venuje možnostiam mapovania ľudskej aktivity na rôznych mierkach (regionálnej, sídelnej a zonálnej), pričom je kľúčovo zamerná na participatívne formy mapovania – konkrétne na geografické participatívne mapovanie (PPGIS) (Sieber, 2006). Práca sa pokúša načrtnúť možnosť tvorby digitálneho indexu užívateľskej kvality prostredia za pomoci analýzy dát z participatívnych geograficky lokalizovaných dotazníkov (Pocitové mapy). Následne ponúka rámce otvoreného plánovania. Tie sú založené na hypotéze, že dáta je možné integrovať do komplexného nástroja urbanistickej tvorby, ktorý umožní flexibilnejšie plánovanie založené na merateľnosti mestského prostredia. Záver patrí bilancovaniu teoretických poznatkov, aktuálnych indexov a ich porovnaniu s empirickými výstupmi z Pocitového mapovania a vymedzeniu problémov a potenciálov, ktoré so sebou môže priniesť ich aplikácia do plánovacej praxe.

Koncepcia prírodných plôch bratislavskej aglomerácie
Ing. arch. Michal Bogár, PhD.

Dizertačná práca je zameraná na vybranú časť prírodných plôch bratislavskej aglomerácie. Orientuje sa na nezastavané lokality a na ich prírodno-krajinnú kostru, ktorá má v sebe potenciál čiastočne ovplyvniť formu a smerovanie urbanizačných osí v predmestskej krajine. Práca sleduje danú tému v rôznych mierkach: v sídelnej aj regionálnej, pričom v podrobnejšej mierke prináša prípadovú štúdiu Miloslavova, jednej z dynamicky rastúcich obcí bratislavskej predmestskej oblasti. Dizertačná práce je príspevkom k odkrývaniu kľúčových elementov prírodno-krajinnej kostry v zázemí Bratislavy. Práca je zároveň reflexiou o metóde regulovania urbanizácie v predmestskom prostredí, v ktorej sa popri plánovanom rozvoji sídla sleduje aj zachovanie čo najväčších prírodných a poľnohospodárskych plôch v okolitej krajine. Ako jeden z príkladov takejto regulácie je v práci predstavená už spomínaná urbanistická štúdia obce Miloslavov.