Anotácie obhájených dizertačných prác

Analytická metóda prezentácie pamiatok a jej potenciál v procese architektonickej tvorby
Ing. arch. Katarína Palgutová, PhD.

Metóda analytickej prezentácie (ďalej len MAP) je v poslednom čase predmetom polemík. V súčasnosti, keď sa preferuje jednota výrazu prezentácie pamiatky a maximalizuje sa snaha zachovať materiálovú podstatu objektu, je jej použitie otázne. MAP má na našom území dlhú tradíciu, ktorá je podporená kvalitnými a metodicky zvládnutými realizáciami. Nikto sa jej však nevenoval globálne z hľadiska metodického ani z hľadiska tvorivého. Ambíciou tejto práce je poukázať na skutočnosť, že kvalitne zrealizovaná obnova prezentujúca staršie vývojové etapy má vysokú dokumentačnú hodnotu. Samozrejme, za predpokladu, že sa realizuje na vybraných a slohovo heterogénnych objektoch a nie je používaná programovo a celoplošne. Dokumentačná hodnota exponátu je dôležitým prvkom pri hľadaní vlastných koreňov, pri budovaní kultúrnej identity v dnešnom globalizovanom svete. Ďalším z cieľov bolo vytvoriť metodický systém, ktorý by pomáhal pri vzájomnej komunikácii projektanta a metodika. Poukazuje na fakt, že aj výtvarné stvárnenie analytickej sondy môže byť predmetom tvorivého procesu a nie jej limitom. Vytvorený systém bol aplikovaný na návrhu obnovy Kostola sv. Margity v Kopčanoch.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Obnova architektonického dedičstva.

Implementácia pravidiel ekologického navrhovania výrobkov do procesu tvorby priemyselného dizajnéra
Ing. Zuzana Tončíková, ArtD.

Hlavnou myšlienkou dizertačnej práce je sprostredkovať pre dizajnérov vhodnou formou ucelený balík informácií z oblasti navrhovania výrobkov v kontexte ich environmentálnych dosahov. Táto práca sa zameriava na ekodizajn z perspektívy dizajnéra v zmysle prijatia, pochopenia a uznania nových znakov kvality v dizajne. Ekologický rozmer tvorivého procesu v dizajne prezentovaný v tejto práci možno zhrnúť takto: Je to projekt zameraný na výskum v oblasti umenia s dôrazom na otvorenosť a slobodu dizajnu. Zameriava sa na skoré fázy navrhovania konceptu, kde má za cieľ formou vizuálne zrozumiteľných prípadových štúdií viesť dizajnéra k etickej vyspelosti v zmysle zodpovedného a najmä vedomého prístupu k vývoju nových produktov. Prezentuje strategické postavenie dizajnu v procese zavádzania ekologických inovácií. Práca nemá za cieľ prezentovať ekodizajnové postupy ako ortodoxné pravidlá, bez ktorých dizajnér nemôže existovať. Naopak, cieľom je ukázať rôznorodé možnosti holistického prístupu k dizajnérskej tvorbe so zameraním sa na doteraz málo preferovanú oblasť ekodizajnu. Pokiaľ dizajnér netvorí „voľné umenie“, musí si byť vedomý slabých a silných stránok návrhu aj z hľadiska dosahu výrobku na životné prostredie. Uplatnenie prezentovaných ekodizajnových metód, postupov a koncepcií má potenciál efektívne, rýchlo a jednoducho zistiť slabé stránky produktu, inovovať existujúci koncept v skorej fáze návrhu a tak prispieť k vylepšeniu jeho budúcej kvality. Filozofická rovina výskumu prezentuje zistenia, že tak, ako sa často nesprávne chápe pojem dizajnu (jeho opis, definície, teória a prax), tak je v našich zemepisných šírkach potrebné zmeniť aj nesprávne chápanie ekodizajnu (jeho opis, definície, teóriu a prax), ako postupu v dizajnérskej tvorbe. Dizertačná práca je rozdelená na tri časti. Prvá časť má ozrejmiť pozadie výskumu, definovať problém a ciele výskumu, metodiku a očakávané vedecko-umelecké výsledky. Štruktúra jadra dizertačnej práce je rozdelená na tri ucelené oblasti A, B a C, ktoré obsahovo prezentujú metodickú postupnosť pri zavádzaní pravidiel ekologického navrhovania výrobkov do procesu tvorby priemyselného dizajnéra. Posledná časť práce má za cieľ vyhodnotiť efektivitu navrhovaných ekodizajnových postupov a vedecko-umelecký prínos práce.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Dizajn.

Pamiatkové hodnoty evanjelických cintorínov na Slovensku v 19. storočí
Mgr. Peter Buday, PhD.

Sepulkrálna kultúra má v dejinách ľudskej spoločnosti výnimočné miesto: myšlienky o posledných chvíľach života a dianí po smrti pretavené do podoby rituálov a objektov zvečňujúcich pamiatku zosnulého sú kľúčovými znakmi civilizácie. Súčasnosť prináša oživenie záujmu o túto, dlho zanedbávanú tematiku. Svetové vojny a prudký rozvoj lekárskej vedy prispeli k diametrálnej zmene pohľadu na umieranie a skon – z reality prijímanej s rešpektom sa stal jav odsúvaný skôr na perifériu. 19. storočie je z dnešného pohľadu érou posledného rozkvetu umenia cintorínov, fenoménu úzko vymedzeného a nanajvýš špecifického. Na začiatku tohto obdobia – určujúceho pre predkladanú dizertačnú prácu – sa rodí obraz moderného cintorína prechádzajúci zásadnými premenami reagujúcimi na dynamiku „dlhého storočia“. Tieto zmeny sme sledovali prostredníctvom mapovania histórie a pamiatkových hodnôt šiestich mestských evanjelických cintorínov na Slovensku. Výber lokalít zohľadňuje historický a urbanistický kontext, zachovalosť a stupeň pamiatkovej ochrany a stav doterajšieho bádania. Vychádzajúc z konfrontovania záverov terénnych obhliadok a archívneho výskumu sme sa snažili najmä revidovať a spresniť dosiaľ známe skutočnosti o evanjelických cintorínoch v Banskej Bystrici, Bratislave, Komárne, Košiciach, Levoči a v Trnave. Nové zistenia o vývoji týchto pietnych areálov potvrdili dôležitosť hĺbkového základného výskumu. Bádanie v teréne sa zameralo na najvýraznejšie doklady architektonických, umeleckých, historických a urbanistických hodnôt, pričom ťažisko našej pozornosti spočívalo na objektoch dosiaľ neevidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Podrobná dokumentácia týchto architektúr, náhrobkov a náhrobníkov spracovaná vo forme registrov ako príloha dizertačnej práce má slúžiť ako podklad pre zápis vybraných diel do zoznamu pamiatok. Okrem prehľadu dejín a hodnôt uvedených cintorínov sa obsah tejto práce upriamil aj na menej skúmané javy industrializovanej výroby náhrobníkov a reakcie na ňu v podobe ohlasov hnutia za estetizáciu cintorínov a obrodu sepulkrálneho umenia v dobovom kontexte Uhorska. V neposlednom rade sme sa zamerali na metodiku Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pre dokumentáciu cintorínov platnú od roku 1999, s cieľom sformulovať odporúčania na jej aktualizáciu na báze poznatkov získaných vlastným výskumom.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Obnova architektonického dedičstva.

Námestie slobody v Bratislave
Ing. arch. Marián Potočár, PhD.

Predkladaná dizertačná práca sa zaoberá problematikou architektúry vznikajúcou v podmienkach totalitných režimov 20. storočia. Užšie sa zameriava na tému reprezentatívnych urbanistických súborov, ktoré skúma na objekte Námestia slobody v Bratislave. Práca sa člení na štyri kapitoly. Prvá kapitola objasňuje predmet, ciele, terminológiu, hypotézy a použité interpretácie v rámci výskumu. Súčasne obsahuje zdôvodnenie výberu hlavného objektu skúmania, prehľadom stavu bádania v danej oblasti. Druhá kapitola obsahuje dve doplnkové prípadové štúdie objektov, ktorých vývoj je v rámci práce porovnávaný s vývojom Námestia slobody. Tieto objekty sú Skanderbegovo námestie v Tirane a Námestie republiky v Ľubľane, ktoré boli tak ako Námestie slobody budované ako ústredné politické námestia v podmienkach autoritatívnych režimov. Tretia kapitola je prípadovou štúdiou zameranou na hlavný objekt výskumu. Vývoj námestia je skúmaný na rôznych úrovniach: na úrovni špecifi ckých programov výstavby, vzťahu štýlu, formy a ideológie, na pozadí premien architektonickej profesie ako takej. Štvrtá kapitola je zhrnutím získaných poznatkov a analytickou komparáciou troch skúmaných objektov. Záver práce stručne opisuje stav a všeobecnú recepciu Námestia slobody po roku 1989 a jeho potenciál osobitého kultúrneho dedičstva v súčasnosti. Metódy pamiatkovej ochrany sú možnou témou ďalších výskumov.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Teória architektúry.

Valorizácia mestotvorných štruktúr
Ing. arch. Lucia Štefancová, PhD.

Téma valorizácie mestotvorných štruktúr je rozsiahlou a všeobecnou problematikou zaoberajúcou sa „zlepšovaním mesta“. Dizertačná práca je zúžená na fenomén „mestskosti“ a „mestotvornosti“, s ktorými sa často stretávame v odbornej literatúre zameranej na urbanistickú tvorbu. Tento pojem však nie je presnejšie špecifikovaný ani konkretizovaný. Mestskosť má veľa spoločné s geniom loci, s atmosférou a pocitmi v podvedomí ľudí. Tieto pocity však vyvoláva prostredie a priestory, ktoré nás obklopujú. Skúmaním kauzality tohto problému by sa mohli zistiť nové poznatky v prospech miest, ktoré by mohli v pozitívnom zmysle „manipulovať“ ľuďmi a tým si zvýšiť svoj kredit. Práca vo svojej teoretickej časti zadefinováva pojem „mestskosť“, zaoberá sa rozdielmi medzi mestskosťou a urbanitou a opisuje, kde a čím sa mestskosť v súčasnosti tvorí. Výskum ďalej pomenúva a poukazuje na urbanisticko-architektonické faktory mestskosti, ktoré ovplyvňujú atmosféru a tým vzťah ľudí k určitému priestoru v meste. V experimentálnej časti práce je navrhnuté bodové ohodnotenie jednotlivých faktorov mestskosti podľa ich vplyvu na množstvo a pohyb návštevníkov v nimi ovplyvňovanom prostredí. Aplikáciou bodovej charakteristiky na konkrétnom príklade bratislavskej ťažiskovej osi sa overujú teoretické poznatky. Výsledkom výskumu je konkretizácia faktorov mestskosti a metóda teoretického hodnotenia urbanistickej štruktúry, ktorá definuje potenciály, limity a problémové miesta danej štruktúry.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Urbanizmus.

Stavby spojené s vegetáciou v štruktúre mesta
Ing. arch. Zuzana Krivošová, PhD.

Dôvodom tejto práce je nespokojnosť so súčasným stavom vegetácie v našich mestách, nejednoznačnosť v otázke zapojenia vegetácie na konštrukciách budov do plánovacích a strategických dokumentov miest. Za cieľ si kladie objasniť problematiku, preskúmať prínosy a riziká a na základe príkladov z iných miest stanoviť odporúčania na uplatnenie vegetácie na konštrukciách v plánovacích dokumentoch. V prvej kapitole charakterizujeme stavby spojené s vegetáciou a v akých súvislostiach ich budeme skúmať, vysvetlíme základné pojmy, s ktorými narábame. V nasledujúcej kapitole vysvetľujeme, hlavný cieľ práce – návrh odporúčaní na uplatnenie vegetácie na konštrukciách budov v plánovacích dokumentoch mesta Bratislava, aké sú sekundárne ciele a akými krokmi sa k nim hodláme dopracovať. Nasledujú kapitoly dosiaľ spracovaného stavu súčasného poznania stavieb spojených s vegetáciou z pohľadu mesta a prostredia. Zhrnieme históriu a vývoj architektúry spojenej s vegetáciou vo svete a u nás, aké sú prínosy týchto stavieb, v akých podmienkach sa uplatňuje najlepšie a aké sú jej vplyvy na kvalitu prostredia v sídle. V kapitole Situácia na Slovensku sa zaoberáme analýzou dokumentov, ktoré Slovenská republika nasleduje a akým spôsobom sa v nich vegetácia na konštrukciách objavuje, či už priamo, alebo nepriamo. Venujeme sa tomu, kde v legislatívnych dokumentoch sa vegetácia na konštrukciách stavieb spomína, v akých súvislostiach a prípadne, aký bol dôvod nastavenia regulácie. Spomíname výskumy, ktoré sa na Slovensku v problematike vegetácie na konštrukciách dosiaľ uskutočnili. V nasledujúcej kapitole si predstavíme stratégie iných zahraničných miest, proces, dôvody, ciele a nástroje, ktoré používajú na zapojenie vegetácie na konštrukciách do rozvoja sídla. V kapitole Vegetácia na konštrukciách stavieb v štruktúre sídla Bratislava sa zaoberáme výskumom, ktorý sme uskutočnili v rámci tejto dizertačnej práce. Ten je rozdelený na dve časti: Mapovanie vegetačných striech a stien v Bratislave a Dotazníkový prieskum o vegetačných strechách a stenách v Bratislave. Posledné časti práce sú venované odporúčaniam pre stratégiu vegetácie na konštrukciách stavieb v Bratislave, záverom a diskusii k problematike.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Urbanizmus.

Typológia súčasného sociálneho bývania na Slovensku a v Španielsku
Ing. arch. Mercedes Ortego González, PhD.

Cieľom dizertačnej práce je prezentovať rozdielny pohľad na problematiku súčasného sociálneho bývania na Slovensku a v Španielsku. K téme sa priblížime z funkcionalistického hľadiska počas štúdie typológií. Sústredíme sa na sociálne bývanie prostredníctvom štúdie obytných budov v rámci troch úrovní: byt ako bytová jednotka, bytový dom ako samostatný objekt a obytné prostredie z hľadiska vzťahu budovy k prostrediu, v ktorom je postavená. Na základe výskumu príkladov vybraných bytových domov sociálneho bývania na Slovensku a v Španielsku budeme analyzovať spoločné a odlišné znaky tejto problematiky. Ďalším cieľom dizertačnej práce je prispieť k riešeniu problematiky sociálneho bývania vytvorením hodnotových kritérií, pomocou ktorých bude možné porovnať rôzne objekty bytových domov. Predmety, ktorými sa budeme pri analýze príkladov zaoberať: Analýza spoločnosti – Kto sú príjemcovia sociálneho bývania a či vytvorené prostredie zodpovedá ich potrebám – variabilita typov navrhovaných bytov, počet izieb v byte, pracovné a spoločné priestory v byte, spoločné priestory v dome atď. Analýza a zhodnotenie typologických a dispozičných aspektov. Umiestnenie: Umiestnenie sociálnych bytov v meste. Adaptácia a tvorba urbanistického prostredia. Orientácia bytov. Dosah a rozvoj nových technológií a ich aplikácie: Tvorba a využitie nových technológií a právnych predpisov atď. Výsledkom skúmania bude sformulovanie hodnotových kritérií, na základe ktorých by bolo možné prideliť skúmanému bytovému domu zodpovedajúci indikátor kvality. Doplnkom skúmania budú informačné materiály a katalóg porovnania súčasných typických foriem sociálneho bývania na Slovensku a v Španielsku., v ktorom budú prezentované spoločné a odlišné znaky. Spracovaná dokumentácia by mohla slúžiť ako referencia pre ďalšie štúdie v tejto oblasti a súčasne by mohla poukázať na všeobecnú víziu v problematike sociálneho bývania. Sociálne bývanie by nemalo odkazovať na konkrétnu typológiu, ale na spôsob financovania. Musí ísť o cenovo dostupné bývanie. Štát by nemal na sociálnom bývaní zarábať, no na druhej strane ani materiály používané na stavbu by nemali byť menej kvalitné ako pri inej výstavbe. Otázkou bývania a najmä sociálneho bývania sa komplexne zaoberala spoločnosť v priebehu celého 20. storočia a horúcou témou zostáva aj pre 21. storočie.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Humanizácia ubytovacieho úseku v zariadeniach sociálnych služieb pre ľudí v hmotnej núdzi
Ing. arch. Michal Czafík, PhD.

Predkladaná práca sa zaoberá aktuálnym spoločenským problémom – bývaním ľudí v hmotnej núdzi. Bývanie je neodlučiteľnou súčasťou každodenného života človeka. Predstavuje uspokojovanie základných životných potrieb, bez ktorých človek nemôže žiť plnohodnotný život. V súčasnosti preferovaná individualizácia životného štýlu má za následok rozpad sociálnych vzťahov v spoločnosti. V kontexte ekonomických problémov izolovaných jednotlivcov narastá chudoba a ľudia už nie sú schopní zabezpečovať si bývanie svojpomocne. Úlohou štátu je zabezpečiť prostredníctvom hierarchizovaného systému sociálneho bývania prístrešie pre všetkých ľudí v kontexte medzinárodného práva na bývanie. Vplyvom doby a spoločensko-ekonomických zmien sa status pojmu sociálne bývanie menil a latentný význam sociálne jednotnej spoločnosti sa začal diferencovať. Pri cieľovej skupine individuálne žijúcich ľudí bez domova obývajúcich útulky je v súčasnosti jednoznačné potláčané právo na primerané a adekvátne bývanie. Dizertačná práca reflektuje problematiku bývania skrytých bezdomovcov v kontexte ubytovacieho úseku útulku a poukazuje na nosné princípy humanizácie obytného prostredia v ňom. Adaptabilný človek, jeho uspokojovanie potrieb a prostredie musia pôsobiť v symbióze v prospech sociálnej integrácie. Tvorba inkluzívneho prostredia je prostriedkom návratu človeka do spoločnosti. Rezultáty výskumu stanovujú minimálne priestorové dištancie a plošné parametre kladené na obytné prostredie v útulkoch v kontexte proxemiky priestoru vyplývajúce z požiadaviek Agendy 21 a iných svetových dokumentov. Proces humanizácie ubytovacieho úseku je založený na pretransformovaní požiadaviek cieľovej skupiny do návrhového procesu, v ktorom sú stanovené základné princípy tvorby.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Architektúra.
Kľúčové slová: architektúra, dizertačná práca, urbanizmus, dizajn, doktorandské štúdium