27 apríla, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Analytická metóda prezentácie pamiatok a jej potenciál v procese architektonickej tvorby
Ing. arch. Katarína Palgutová, PhD.

Metóda analytickej prezentácie (ďalej len MAP) je v poslednom čase predmetom polemík. V súčasnosti, keď sa preferuje jednota výrazu prezentácie pamiatky a maximalizuje sa snaha zachovať materiálovú podstatu objektu, je jej použitie otázne. MAP má na našom území dlhú tradíciu, ktorá je podporená kvalitnými a metodicky zvládnutými realizáciami. Nikto sa jej však nevenoval globálne z hľadiska metodického ani z hľadiska tvorivého. Ambíciou tejto práce je poukázať na skutočnosť, že kvalitne zrealizovaná obnova prezentujúca staršie vývojové etapy má vysokú dokumentačnú hodnotu. Samozrejme, za predpokladu, že sa realizuje na vybraných a slohovo heterogénnych objektoch a nie je používaná programovo a celoplošne. Dokumentačná hodnota exponátu je dôležitým prvkom pri hľadaní vlastných koreňov, pri budovaní kultúrnej identity v dnešnom globalizovanom svete. Ďalším z cieľov bolo vytvoriť metodický systém, ktorý by pomáhal pri vzájomnej komunikácii projektanta a metodika. Poukazuje na fakt, že aj výtvarné stvárnenie analytickej sondy môže byť predmetom tvorivého procesu a nie jej limitom. Vytvorený systém bol aplikovaný na návrhu obnovy Kostola sv. Margity v Kopčanoch.

Implementácia pravidiel ekologického navrhovania výrobkov do procesu tvorby priemyselného dizajnéra
Ing. Zuzana Tončíková, ArtD.

Hlavnou myšlienkou dizertačnej práce je sprostredkovať pre dizajnérov vhodnou formou ucelený balík informácií z oblasti navrhovania výrobkov v kontexte ich environmentálnych dosahov. Táto práca sa zameriava na ekodizajn z perspektívy dizajnéra v zmysle prijatia, pochopenia a uznania nových znakov kvality v dizajne. Ekologický rozmer tvorivého procesu v dizajne prezentovaný v tejto práci možno zhrnúť takto: Je to projekt zameraný na výskum v oblasti umenia s dôrazom na otvorenosť a slobodu dizajnu. Zameriava sa na skoré fázy navrhovania konceptu, kde má za cieľ formou vizuálne zrozumiteľných prípadových štúdií viesť dizajnéra k etickej vyspelosti v zmysle zodpovedného a najmä vedomého prístupu k vývoju nových produktov. Prezentuje strategické postavenie dizajnu v procese zavádzania ekologických inovácií. Práca nemá za cieľ prezentovať ekodizajnové postupy ako ortodoxné pravidlá, bez ktorých dizajnér nemôže existovať. Naopak, cieľom je ukázať rôznorodé možnosti holistického prístupu k dizajnérskej tvorbe so zameraním sa na doteraz málo preferovanú oblasť ekodizajnu. Pokiaľ dizajnér netvorí „voľné umenie“, musí si byť vedomý slabých a silných stránok návrhu aj z hľadiska dosahu výrobku na životné prostredie. Uplatnenie prezentovaných ekodizajnových metód, postupov a koncepcií má potenciál efektívne, rýchlo a jednoducho zistiť slabé stránky produktu, inovovať existujúci koncept v skorej fáze návrhu a tak prispieť k vylepšeniu jeho budúcej kvality. Filozofická rovina výskumu prezentuje zistenia, že tak, ako sa často nesprávne chápe pojem dizajnu (jeho opis, definície, teória a prax), tak je v našich zemepisných šírkach potrebné zmeniť aj nesprávne chápanie ekodizajnu (jeho opis, definície, teóriu a prax), ako postupu v dizajnérskej tvorbe. Dizertačná práca je rozdelená na tri časti. Prvá časť má ozrejmiť pozadie výskumu, definovať problém a ciele výskumu, metodiku a očakávané vedecko-umelecké výsledky. Štruktúra jadra dizertačnej práce je rozdelená na tri ucelené oblasti A, B a C, ktoré obsahovo prezentujú metodickú postupnosť pri zavádzaní pravidiel ekologického navrhovania výrobkov do procesu tvorby priemyselného dizajnéra. Posledná časť práce má za cieľ vyhodnotiť efektivitu navrhovaných ekodizajnových postupov a vedecko-umelecký prínos práce.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Dizajn

Pamiatkové hodnoty evanjelických cintorínov na Slovensku v 19. storočí
Mgr. Peter Buday, PhD.

Sepulkrálna kultúra má v dejinách ľudskej spoločnosti výnimočné miesto: myšlienky o posledných chvíľach života a dianí po smrti pretavené do podoby rituálov a objektov zvečňujúcich pamiatku zosnulého sú kľúčovými znakmi civilizácie. Súčasnosť prináša oživenie záujmu o túto, dlho zanedbávanú tematiku. Svetové vojny a prudký rozvoj lekárskej vedy prispeli k diametrálnej zmene pohľadu na umieranie a skon – z reality prijímanej s rešpektom sa stal jav odsúvaný skôr na perifériu. 19. storočie je z dnešného pohľadu érou posledného rozkvetu umenia cintorínov, fenoménu úzko vymedzeného a nanajvýš špecifického. Na začiatku tohto obdobia – určujúceho pre predkladanú dizertačnú prácu – sa rodí obraz moderného cintorína prechádzajúci zásadnými premenami reagujúcimi na dynamiku „dlhého storočia“. Tieto zmeny sme sledovali prostredníctvom mapovania histórie a pamiatkových hodnôt šiestich mestských evanjelických cintorínov na Slovensku. Výber lokalít zohľadňuje historický a urbanistický kontext, zachovalosť a stupeň pamiatkovej ochrany a stav doterajšieho bádania. Vychádzajúc z konfrontovania záverov terénnych obhliadok a archívneho výskumu sme sa snažili najmä revidovať a spresniť dosiaľ známe skutočnosti o evanjelických cintorínoch v Banskej Bystrici, Bratislave, Komárne, Košiciach, Levoči a v Trnave. Nové zistenia o vývoji týchto pietnych areálov potvrdili dôležitosť hĺbkového základného výskumu. Bádanie v teréne sa zameralo na najvýraznejšie doklady architektonických, umeleckých, historických a urbanistických hodnôt, pričom ťažisko našej pozornosti spočívalo na objektoch dosiaľ neevidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Podrobná dokumentácia týchto architektúr, náhrobkov a náhrobníkov spracovaná vo forme registrov ako príloha dizertačnej práce má slúžiť ako podklad pre zápis vybraných diel do zoznamu pamiatok. Okrem prehľadu dejín a hodnôt uvedených cintorínov sa obsah tejto práce upriamil aj na menej skúmané javy industrializovanej výroby náhrobníkov a reakcie na ňu v podobe ohlasov hnutia za estetizáciu cintorínov a obrodu sepulkrálneho umenia v dobovom kontexte Uhorska. V neposlednom rade sme sa zamerali na metodiku Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pre dokumentáciu cintorínov platnú od roku 1999, s cieľom sformulovať odporúčania na jej aktualizáciu na báze poznatkov získaných vlastným výskumom.

Námestie slobody v Bratislave
Ing. arch. Marián Potočár, PhD.

Predkladaná dizertačná práca sa zaoberá problematikou architektúry vznikajúcou v podmienkach totalitných režimov 20. storočia. Užšie sa zameriava na tému reprezentatívnych urbanistických súborov, ktoré skúma na objekte Námestia slobody v Bratislave. Práca sa člení na štyri kapitoly. Prvá kapitola objasňuje predmet, ciele, terminológiu, hypotézy a použité interpretácie v rámci výskumu. Súčasne obsahuje zdôvodnenie výberu hlavného objektu skúmania, prehľadom stavu bádania v danej oblasti. Druhá kapitola obsahuje dve doplnkové prípadové štúdie objektov, ktorých vývoj je v rámci práce porovnávaný s vývojom Námestia slobody. Tieto objekty sú Skanderbegovo námestie v Tirane a Námestie republiky v Ľubľane, ktoré boli tak ako Námestie slobody budované ako ústredné politické námestia v podmienkach autoritatívnych režimov. Tretia kapitola je prípadovou štúdiou zameranou na hlavný objekt výskumu. Vývoj námestia je skúmaný na rôznych úrovniach: na úrovni špecifi ckých programov výstavby, vzťahu štýlu, formy a ideológie, na pozadí premien architektonickej profesie ako takej. Štvrtá kapitola je zhrnutím získaných poznatkov a analytickou komparáciou troch skúmaných objektov. Záver práce stručne opisuje stav a všeobecnú recepciu Námestia slobody po roku 1989 a jeho potenciál osobitého kultúrneho dedičstva v súčasnosti. Metódy pamiatkovej ochrany sú možnou témou ďalších výskumov.

Valorizácia mestotvorných štruktúr
Ing. arch. Lucia Štefancová, PhD.

Téma valorizácie mestotvorných štruktúr je rozsiahlou a všeobecnou problematikou zaoberajúcou sa „zlepšovaním mesta“. Dizertačná práca je zúžená na fenomén „mestskosti“ a „mestotvornosti“, s ktorými sa často stretávame v odbornej literatúre zameranej na urbanistickú tvorbu. Tento pojem však nie je presnejšie špecifikovaný ani konkretizovaný. Mestskosť má veľa spoločné s geniom loci, s atmosférou a pocitmi v podvedomí ľudí. Tieto pocity však vyvoláva prostredie a priestory, ktoré nás obklopujú. Skúmaním kauzality tohto problému by sa mohli zistiť nové poznatky v prospech miest, ktoré by mohli v pozitívnom zmysle „manipulovať“ ľuďmi a tým si zvýšiť svoj kredit. Práca vo svojej teoretickej časti zadefinováva pojem „mestskosť“, zaoberá sa rozdielmi medzi mestskosťou a urbanitou a opisuje, kde a čím sa mestskosť v súčasnosti tvorí. Výskum ďalej pomenúva a poukazuje na urbanisticko-architektonické faktory mestskosti, ktoré ovplyvňujú atmosféru a tým vzťah ľudí k určitému priestoru v meste. V experimentálnej časti práce je navrhnuté bodové ohodnotenie jednotlivých faktorov mestskosti podľa ich vplyvu na množstvo a pohyb návštevníkov v nimi ovplyvňovanom prostredí. Aplikáciou bodovej charakteristiky na konkrétnom príklade bratislavskej ťažiskovej osi sa overujú teoretické poznatky. Výsledkom výskumu je konkretizácia faktorov mestskosti a metóda teoretického hodnotenia urbanistickej štruktúry, ktorá definuje potenciály, limity a problémové miesta danej štruktúry.

Stavby spojené s vegetáciou v štruktúre mesta
Ing. arch. Zuzana Krivošová, PhD.

Dôvodom tejto práce je nespokojnosť so súčasným stavom vegetácie v našich mestách, nejednoznačnosť v otázke zapojenia vegetácie na konštrukciách budov do plánovacích a strategických dokumentov miest. Za cieľ si kladie objasniť problematiku, preskúmať prínosy a riziká a na základe príkladov z iných miest stanoviť odporúčania na uplatnenie vegetácie na konštrukciách v plánovacích dokumentoch. V prvej kapitole charakterizujeme stavby spojené s vegetáciou a v akých súvislostiach ich budeme skúmať, vysvetlíme základné pojmy, s ktorými narábame. V nasledujúcej kapitole vysvetľujeme, hlavný cieľ práce – návrh odporúčaní na uplatnenie vegetácie na konštrukciách budov v plánovacích dokumentoch mesta Bratislava, aké sú sekundárne ciele a akými krokmi sa k nim hodláme dopracovať. Nasledujú kapitoly dosiaľ spracovaného stavu súčasného poznania stavieb spojených s vegetáciou z pohľadu mesta a prostredia. Zhrnieme históriu a vývoj architektúry spojenej s vegetáciou vo svete a u nás, aké sú prínosy týchto stavieb, v akých podmienkach sa uplatňuje najlepšie a aké sú jej vplyvy na kvalitu prostredia v sídle. V kapitole Situácia na Slovensku sa zaoberáme analýzou dokumentov, ktoré Slovenská republika nasleduje a akým spôsobom sa v nich vegetácia na konštrukciách objavuje, či už priamo, alebo nepriamo. Venujeme sa tomu, kde v legislatívnych dokumentoch sa vegetácia na konštrukciách stavieb spomína, v akých súvislostiach a prípadne, aký bol dôvod nastavenia regulácie. Spomíname výskumy, ktoré sa na Slovensku v problematike vegetácie na konštrukciách dosiaľ uskutočnili. V nasledujúcej kapitole si predstavíme stratégie iných zahraničných miest, proces, dôvody, ciele a nástroje, ktoré používajú na zapojenie vegetácie na konštrukciách do rozvoja sídla. V kapitole Vegetácia na konštrukciách stavieb v štruktúre sídla Bratislava sa zaoberáme výskumom, ktorý sme uskutočnili v rámci tejto dizertačnej práce. Ten je rozdelený na dve časti: Mapovanie vegetačných striech a stien v Bratislave a Dotazníkový prieskum o vegetačných strechách a stenách v Bratislave. Posledné časti práce sú venované odporúčaniam pre stratégiu vegetácie na konštrukciách stavieb v Bratislave, záverom a diskusii k problematike.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Urbanizmus

Typológia súčasného sociálneho bývania na Slovensku a v Španielsku
Ing. arch. Mercedes Ortego González, PhD.

Cieľom dizertačnej práce je prezentovať rozdielny pohľad na problematiku súčasného sociálneho bývania na Slovensku a v Španielsku. K téme sa priblížime z funkcionalistického hľadiska počas štúdie typológií. Sústredíme sa na sociálne bývanie prostredníctvom štúdie obytných budov v rámci troch úrovní: byt ako bytová jednotka, bytový dom ako samostatný objekt a obytné prostredie z hľadiska vzťahu budovy k prostrediu, v ktorom je postavená. Na základe výskumu príkladov vybraných bytových domov sociálneho bývania na Slovensku a v Španielsku budeme analyzovať spoločné a odlišné znaky tejto problematiky. Ďalším cieľom dizertačnej práce je prispieť k riešeniu problematiky sociálneho bývania vytvorením hodnotových kritérií, pomocou ktorých bude možné porovnať rôzne objekty bytových domov. Predmety, ktorými sa budeme pri analýze príkladov zaoberať: Analýza spoločnosti – Kto sú príjemcovia sociálneho bývania a či vytvorené prostredie zodpovedá ich potrebám – variabilita typov navrhovaných bytov, počet izieb v byte, pracovné a spoločné priestory v byte, spoločné priestory v dome atď. Analýza a zhodnotenie typologických a dispozičných aspektov. Umiestnenie: Umiestnenie sociálnych bytov v meste. Adaptácia a tvorba urbanistického prostredia. Orientácia bytov. Dosah a rozvoj nových technológií a ich aplikácie: Tvorba a využitie nových technológií a právnych predpisov atď. Výsledkom skúmania bude sformulovanie hodnotových kritérií, na základe ktorých by bolo možné prideliť skúmanému bytovému domu zodpovedajúci indikátor kvality. Doplnkom skúmania budú informačné materiály a katalóg porovnania súčasných typických foriem sociálneho bývania na Slovensku a v Španielsku., v ktorom budú prezentované spoločné a odlišné znaky. Spracovaná dokumentácia by mohla slúžiť ako referencia pre ďalšie štúdie v tejto oblasti a súčasne by mohla poukázať na všeobecnú víziu v problematike sociálneho bývania. Sociálne bývanie by nemalo odkazovať na konkrétnu typológiu, ale na spôsob financovania. Musí ísť o cenovo dostupné bývanie. Štát by nemal na sociálnom bývaní zarábať, no na druhej strane ani materiály používané na stavbu by nemali byť menej kvalitné ako pri inej výstavbe. Otázkou bývania a najmä sociálneho bývania sa komplexne zaoberala spoločnosť v priebehu celého 20. storočia a horúcou témou zostáva aj pre 21. storočie.

Humanizácia ubytovacieho úseku v zariadeniach sociálnych služieb pre ľudí v hmotnej núdzi
Ing. arch. Michal Czafík, PhD.

Predkladaná práca sa zaoberá aktuálnym spoločenským problémom – bývaním ľudí v hmotnej núdzi. Bývanie je neodlučiteľnou súčasťou každodenného života človeka. Predstavuje uspokojovanie základných životných potrieb, bez ktorých človek nemôže žiť plnohodnotný život. V súčasnosti preferovaná individualizácia životného štýlu má za následok rozpad sociálnych vzťahov v spoločnosti. V kontexte ekonomických problémov izolovaných jednotlivcov narastá chudoba a ľudia už nie sú schopní zabezpečovať si bývanie svojpomocne. Úlohou štátu je zabezpečiť prostredníctvom hierarchizovaného systému sociálneho bývania prístrešie pre všetkých ľudí v kontexte medzinárodného práva na bývanie. Vplyvom doby a spoločensko-ekonomických zmien sa status pojmu sociálne bývanie menil a latentný význam sociálne jednotnej spoločnosti sa začal diferencovať. Pri cieľovej skupine individuálne žijúcich ľudí bez domova obývajúcich útulky je v súčasnosti jednoznačné potláčané právo na primerané a adekvátne bývanie. Dizertačná práca reflektuje problematiku bývania skrytých bezdomovcov v kontexte ubytovacieho úseku útulku a poukazuje na nosné princípy humanizácie obytného prostredia v ňom. Adaptabilný človek, jeho uspokojovanie potrieb a prostredie musia pôsobiť v symbióze v prospech sociálnej integrácie. Tvorba inkluzívneho prostredia je prostriedkom návratu človeka do spoločnosti. Rezultáty výskumu stanovujú minimálne priestorové dištancie a plošné parametre kladené na obytné prostredie v útulkoch v kontexte proxemiky priestoru vyplývajúce z požiadaviek Agendy 21 a iných svetových dokumentov. Proces humanizácie ubytovacieho úseku je založený na pretransformovaní požiadaviek cieľovej skupiny do návrhového procesu, v ktorom sú stanovené základné princípy tvorby.

Kľúčové slová: urbanizmus, dizajn, doktorandské štúdium, architektúra, dizertačná práca