Abstrakty

Digitálna (r)evolúcia: Vývoj a rozšírenie nástrojov digitálneho dizajnu a ich vplyv na tvorbu

Tomáš Tholt, Robert Löffler

Materializácia architektonického diela prebieha na základe istej formy zápisu – notácie autora. Tá funguje ako predloha pre jeho vytvorenie. Zároveň je proces zaznamenávania architektúry hlavným návrhovým prostriedkom. Vývoj poznania, technológií a procesov zobrazovania a výroby zásadne ovplyvňujú nielen to, akým spôsobom navrhujeme a staviame, ale aj to, čo navrhujeme, čo je výsledným objektom. S rozmachom digitálnych technológií a ich preniknutím do všetkých sfér umenia a vedy prichádzajú nové možnosti. Digitálne spôsoby notácie, tvorby a výroby umožňujú masovú výrobu na mieru, masovú výrobu podobnosti. Tieto technológie majú prostredníctvom digitálnej fabrikácie (výroba), generatívnych procesov (tvorba) a ďalších, potenciál vytvoriť novú paradigmu tvorby architektúry. Významným prostriedkom môžu byť aj nástroje zmiešanej reality, ktoré majú potenciál meniť proces tvorby, spôsoby zobrazovania ale aj konečnú povahu architektúry. Architektúra má možnosť sa obohatiť o digitálne informácie a tieto vrstvy majú potenciál vplývať priamo na vzhľad ale aj funkciu samotného fyzického objektu. Tieto aktuálne témy výskumu architektúry boli reflektované v študentsko-výskumnom projekte pavilónu. Pavilón bol aplikáciou metódy výskumu navrhovaním (research by design) do procesu výučby architektúry. Študentom dovolil prejsť všetkými fázami vývoja konceptu od výskumu východísk, prípravy generatívneho algoritmu, optimalizácie riešenia až po prácu s materiálom a procesom stavby. Fyzická forma pavilónu bola následne rozšírená o virtuálne vrstvy.

 

Narábanie s pojmom „transparentnosť v architektúre“

Eva Vojteková

Článok sa zaoberá pojmom transparentnosti v architektúre, ktorý súvisí nástupom modernizmu na prelome 19. a 20. storočia. Pojem transparentnosť od začiatku 20. storočia až po dnešok sa stal pojmom mnohoznačných výkladov. Na začiatku modernizmu súvisí tento pojem s použitím skla v architektúre a skúmaním jeho transparentnosti, ktorá umožňuje transparentným predmetom ich vzájomné prekrývanie a  súčasné vnímanie rôznych umiestnení v priestore. Pojem transparentnosť sa v tomto období spájal s použitím prvých zavesených zasklených ľahkých plášťov na skeletových stavbách a s novým chápaním pojmu priestor, jeho hĺbkou a vytváraním kontinuálneho priestoru nástrojmi architektúry.

V 50. rokoch minulého storočia Colin Rowe s Robertom Slutzkym v eseji „Transparency: Literal and Phenomenal“, poskytli výklad transparentnosti doslovnej a fenomenálnej, ktorý neskôr súvisel s rozdelením modernizmu na dva prúdy. Na konci 20. storočia je pojem transparentnosť spájaný s vysoko účinnými konštrukciami v súvislosti so sklom, kde je minimalizovaný podiel konštrukčných prvkov. Na  začiatku 21. storočia pojem Engineered transparency súvisí s použitím skla s novými vlastnosťami v inteligentných obvodových plášťoch, ktoré sú výsledkom využitia posledných počítačových technológií pri ich navrhovaní.

 

Duna – pozorovateľňa vtáctva na Dunaji: Prípadová štúdia slovensko-nórskej spolupráce od návrhu k výsledku

Veronika Kotradyová, Martin Uhrík, Tibor Varga, Cecilie Anderson

Abstrakt tohto článku je dostupný len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.

 

Aspekty neformálnych foriem bývania v Kábule

Mirwais Fazli

Rýchly rast urbanizácie sa stal výzvou pre vedu vo väčšine krajín po celom svete. Téma urbanizácie v Afganistane a najmä v Kábule je nová, ale v poslednej dobe získala veľkú pozornosť na národnej i medzinárodnej úrovni. Enormne rýchla urbanizácia považovaná za jednu z najväčších prekážok, ktoré bránia procesu dosiahnutia udržateľnej budúcnosti a navyše to blokuje realizáciu budúceho územného plánu mesta. V dôsledku toho sa vyskytuje mnoho sociálnych, fyzických a ekonomických problémov, ktorých ukážkovým príkladom je tvorba neformálnych osád. Neformálnosť mestskej zástavby je bežný jav v rozvojových krajinách.  Je široko rozoberaný v akademických a vedeckých článkoch.  Neformálne osady sú vytvorené chudobnými alebo usadenými obyvateľmi v dôsledku nevhodného systému plánovania a politiky. Neformálne osady, v aktuálne rýchlom tempe rastu miest, sú domovom pre veľké množstvo populácie v rozvojových krajinách po celom svete. V prípade Kábulu, hlavného mesta Afganistanu, neformálne osady tvoria 80% obyvateľov hlavného mesta. V tomto článku, sú analyzované neformálne osady v Kábule a navrhnuté niektoré konkrétne odporúčania týkajúce sa princípov rozvoja  infraštruktúry s dôrazom na vlastnícke práva.