Demokracia verejných priestorov
Robert Špaček, Ján Legény
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Architekt a verejný urbánny priestor
Bohumil Kováč
Pojem verejný priestor a jeho problematika sa stáva medziodborovou otázkou a vecou verejnou. Rôzni aktéri vo verejnom priestore majú aj rôzne očakávania. Téma má svoj historický vývoj a interdisciplinárny prierez. Nesporné sú urbanistické súvislosti problematiky. Aké je historické, súčasné a aká je perspektíva postavenia profesie architekta v problematike riešenia verejných priestorov? Problémom sa ukazuje aj legislatívne definovanie pojmu verejný priestor tak, aby sa z nej dali odvodiť profesijné kompetencie.
Metódy hodnotenia verejných priestorov: Analýza vybraných námestí Bratislavy
Ľubica Vitková
Príspevok sleduje komplex metód hodnotenia verejných priestorov, ktoré sú zamerané jednak na celkové posúdenie kvality verejných priestorov, ako aj na metódy zamerané na hodnotenie vybraných aspektov verejných priestorov. Postihuje ako teoretické východiská, tak praktické uplatnenie uvedených metód v reálnych podmienkach, na konkrétnych príkladoch vybraných miest v zahraničí. Príspevok sa ťažiskovo zameriava na metódy, ktoré vyhodnocujú kvalitu a funkčnosť systému verejných priestorov v rámci mesta ako celku, respektíve jeho časti.
Ide o prezentáciu aplikovaného výskumu realizovaného na Fakulte architektúry STU v Bratislave v spolupráci a s podporou magistrátu hlavného mesta Bratislavy a hlavnej architektky. Výskum bol v prvej etape zameraný na hodnotenie systému uzlových priestorov v štruktúre mesta Bratislavy, ako prirodzených ohnísk jednotlivých mestských štvrtí a oblastí. Prezentovaná štúdia sleduje uvedené priestory ako systém a hodnotí ich funkčnosť (nefunkčnosť) v rámci organizmu mesta.
Príspevok súčasne prezentuje aj výsledky podrobnej analýzy zameranej na uzlové priestory – námestia centrálnej mestskej zóny. Zamerali sme sa predovšetkým na analyzovanie sledovanie väzby medzi morfológie námestí, ich priestorovej štruktúry a spôsobu ich vymedzenia – teda na ich priestorovú kvalitu, ich prevádzkové riešenie a funkčné využitie a zariadenia. Sledovali sme väzby medzi uvedenými aspektmi a spôsobom ich využívania – z hľadiska intenzity a kvality života. Súčasne sme spracovali základné bilancie funkčných plôch a kapacitu okolitej štruktúry vo väzbe na jeho štruktúru a funkčné plochy. Dôraz sme kládli na vyhodnotenie problémov, nedostatkov, ohrození , ale tiež potenciálov skúmaných námestí. Zamerali sme sa na všetky druhy bariér, ktoré bránia rozvinutiu bohatšieho a intenzívnejšieho sociálneho života na námestiach Bratislavy v jej Centrálnej mestskej zóne.
Do výskumu boli zapojení pedagógovia a študenti fakulty architektúry. Realizované analýzy predstavujú základ pre zhodnotenie potenciálu uvedených priestorov. Hlavným výstupom sú odporúčania pre ich transformáciu a revitalizáciu.
Historická záhrada ako verejný priestor (?)
Ivan Siláči, Miriam Heinrichová, Tamara Reháčková
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Hodnocení kvality náměstí: Projekt mojenamesti.com
Pavla Kilnarová, Ivana Lelkes, Kristián Škoda
Naše společnost se neustále proměňuje. Ať už je tento vývoj v různých etapách hodnocen jako pokrok nebo naopak období úpadku, projevuje se ve všech odvětvích lidské činnosti, tedy i utváření veřejných prostranství. S měnícími se potřebami společnosti se mění i způsob využití prostor mezi budovami. Ne vždy jsou však nové funkce slučitelné s poměrně stabilní urbanistickou strukturou měst.
Veřejná prostranství jsou živá. Jejich součástí je nejen hmotná struktura, ale také všechen život, který proudí ulicemi a rozkvétá na náměstích. Každá událost – kulturní akce, politické shromáždění, schůzka s přáteli nebo jen náhodné setkání – zanechává otisk v historii místa a podílí se na vytváření jeho jedinečného charakteru; jeho genia loci. I domy jsou živé. Vyrůstají, pomalu stárnou, s přibývajícími lety mění svou podobu nebo jsou nahrazovány novými. Je to přirozený proces, jehož důsledkem je konstantní vývoj veřejných prostranství.
Rozhodování o budoucnosti veřejných prostranství je zodpovědná činnost, neboť má dlouhodobý dopad na život široké veřejnosti a odstraňování vzniklých chyb je obvykle velmi nákladné. Důkazem jsou například prostranství v zástavbě 2. poloviny 20. století, která často nesplňují současné nároky. I tato prostranství však již mají svou historickou hodnotu; jsou obrazem své doby. Pro správné rozhodování o jejich budoucí podobě je proto nezbytné analyzovat nejen jejich současné problémy, ale také hodnoty.
Prezentované metody hodnocení náměstí – multikriteriální hodnocení (pohled architekta-urbanisty), hodnocení skutečných aktivit (pohled sociologa) a dotazníkové šetření (pohled uživatele náměstí) – mohou pomoci odborníkům tyto problémy a hodnoty odhalit. Společná diskuze odborníků, veřejné správy a veřejnosti je tou správnou cestou, vždyť právě schopnost domluvit se je základní výsadou lidské společnosti.
Bratislava – verejné priestory rieky
Tomáš Hanáček
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Verejné priestory a verejnosť
Zora Pauliniová
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Dáta pre lepšiu Bratislavu: Využitie dát portálu odkazprestarostu.sk
Mária Žuffová
Online mapovanie mesta obyvateľmi môže významne prispieť k tvorbe lepších verejných priestorov založených na faktoch. A to najmä preto, že obyvatelia, ako každodenní užívatelia mesta, dokážu najpresnejšie identifikovať svoje potreby v ňom. Samospráva by im mala naslúchať, keďže sú jej jedinými klientmi. Tento príspevok chce na príklade Bratislavy, konkrétne Magistrátu Hlavného mesta, území mestskej časti Staré Mesto, a dát z odkazprestarostu.sk, bezplatného mapovacieho online portálu, predstaviť online mapovanie obyvateľmi a demonštrovať, za akých podmienok môže byť pre samosprávu užitočné.
Mestské komunitné záhrady: Interdisciplinárny výskum verejného priestoru Záhrady POD PYRAMÍDOU
Dominika Belanská, Boglárka Ivanegová
Vznik komunitných záhrad v mestách na celom svete manifestuje potrebu obyvateľov miest intenzívne využívať a zdieľať spoločný vystavaný priestor. Okrem pestovania zeleniny pre vlastnú potrebu priťahuje mestské komunity do záhrad ich sociálny, kultúrny a vzdelávací rozmer.
Ako súvisí využívanie verejných priestorov našich miest s udržateľnosťou a dostupnosťou zdravých potravín? Dokážeme v mestských záhradách vypestovať okrem zeleniny i vzťahy k mestu a k sebe navzájom? Vyrastie v záhradách porozumenie medzi susedstvami, ktorých obyvatelia záhradu spoločne využívajú? Môže participácia na tvorbe spoločného priestoru záhrady prispieť ku kvalite verejného priestoru a motivovať k aktívnemu občianstvu?
Odpovede na tieto otázky hľadáme v skúmaní fenoménu mestských komunitných záhrad na Slovensku aj v zahraničí na priesečníku urbánnej, humánnej a politickej ekológie. Na príklade Záhrady POD PYRAMÍDOU v Bratislave sa zaoberáme podmienkami, za ktorých môže vzniknúť inkluzívny a kvalitný verejný priestor komunitnej záhrady v doteraz nevyužívanom mestskom priestore.