Aký bude areál SAV? História a perspektívy urbanistického a architektonického rozvoja areálu SAV v Bratislave
Henrieta Moravčíková, Laura Pastoreková
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Dizajn nábytku po roku 1954: Nábytkové komplety verzus individuálny mobiliár
Katarína Trnovská
Náš výskum sa zameriaval na produkciu slovenských národných nábytkárskych podnikov, ktoré v roku 1958 prešli v rámci celoštátnej reorganizácie priemyslu, zásadnou zmenou vnútornej štruktúry, čo im umožnilo pristúpiť k programovej inovácii výrobného programu.
Dynamický vývoj nových typov nábytku bol silne determinovaný hromadnou bytovou výstavbou, ktorá bola na území Slovenska spustená začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia. V snahe maximálne zefektívniť sídliskovú výstavbu, pristupuje sa k typizácii bytov, pričom dôraz sa kládol na funkčnú diferenciáciu jednotlivých bytových zón. Na tieto dispozičné zmeny následne reagovali dizajnéri, svojimi návrhmi účelného, funkčne variabilného mobiliáru.
V rámci nášho výskumu nás zaujímalo akým spôsobom prebiehal vývoj a proces zavádzania nových typov nábytku do sériovej výroby a aký význam mal v tomto procese dizajn. Dobovú prax sme skúmali najmä prostredníctvom činnosti Vývojového závodu nábytkárskeho priemyslu v Bratislave a interných vývojových závodov vybraných národných podnikov – Mier Topoľčany, n. p., Nový domov Spišská Nová Ves, n. p., Tatra nábytok Pravenec, n. p. a Západoslovenské nábytkárske závody, n. p.. Bežným postupom bol vývoj štyroch až piatich prototypov ročne, ktoré následne podliehali technickým a spotrebiteľským previerkam, pričom výsledkom bol zvyčajne jeden schválený prototyp za rok. Dizajn v tomto procese plnil z pohľadu centralizovaného riadenia nábytkovej výroby sekundárnu funkciu, keďže sa dbalo najmä na plnenie plánu a dodržiavanie ekonomických limitov. Istým paradoxom je preto pomerne vysoká dizajnová úroveň typizovaného nábytkového štandardu.
Zlom nastal okolo roku 1955, spolu s uvedením na tú dobu tvarovo progresívnych nábytkových súborov. V súdobých ponukových katalógoch sa objavuje moderný sektorový nábytok, nábytkové jednotky polyfunkčného lôžkového nábytku a nové typy sedacieho a stolového mobiliáru. Okrem nábytkového štandardu, ktorý sa svojim tvaroslovím držal základného priemyselného rámca, si dizajnéri utvrdzovali svoje autorské názory najmä prostredníctvom individuálnych kusov prevažne sedacieho a stolového nábytku. Ide tu miestami až o priepastný rozdiel medzi sériovo vyrábaným nábytkom a typmi s originálnym tvarovým riešením, ktoré vo väčšine prípadov zostali vo fáze prototypov, napriek tomu, že svojou formou zodpovedali všetkým kritériám pre efektívnu priemyselnú výrobu. Jednalo sa zároveň o typy nábytku, ktoré svojim dizajnom posúvali miestnu nábytkovú produkciu bližšie k aktuálnym dizajnovým trendom vo svete, pričom evidentná je najmä inšpirácia škandinávskym a americkým prostredím.
Vinařská architektura v České republice a její podíl k ochraně krajinného rázu
Petr Dýr
Dějiny vinařství sahají až někdy k 8. tisíciletí př. n.l. K nim se váží i vinohradnické stavby. Historická forma tradičních účelových viničních staveb búd a sklepů se na našem území postupně rozvíjela od 13. století n.l. a v různých podobách se dochovala dodnes. Koncem 20. století a na počátku století 21. se v souvislosti s novými výrobními technologiemi a rozvojem vinařské turistiky formuje nová vinařská architektura do struktur, které se snaží svojí funkcí, tvaroslovím či materiály spojit víno se zážitkem. Vzniká tak nový svébytný architektonický styl.
Tato nová architektonická forma skýtá určitou naději na zhodnocení bývalých zemědělských areálů, které po roce 1989 využívají pro klasické zemědělství svůj potenciál pouze ze 40 – 50 %. Mnohé z nich zanikají zcela a do krajiny se tak dostávají nežádoucí brownfields. Místa, kde se daří révě vinné, jsou k této funkci téměř předurčena. Jiné oblasti však nemusí zůstat pozadu. Kromě vína máme třeba chmel, cukrovou řepu i další „technické“ plodiny, které mohou dát areálům novou, smysluplnou náplň. A když se odpoutáme od zemědělství, můžou zemědělské areály sloužit jiné výrobě, řemeslům, službám. I příklady k veřejným nebo obytným stavbám již nejsou ojedinělé. Zájem o bydlení na vesnici narůstá. Proč nákladně investovat do volných zelených ploch, když můžeme zhodnotit ty původní. Přispělo by to jistě k lepší sociální integraci nových obyvatel vesnic.
Obor Architektura na Fakultě stavební VUT v Brně již léta provádí výzkum a studijně-projektovou činnost ve venkovských regionech, s cílem najít co možná nejuniverzálnější metodický postup, jak zhodnocovat původní střediska jednotných zemědělských družstev. Významně pomáhat tvorbě krajinného rázu venkova 21. století.
Ekonomicky. Ekologicky. Esteticky. Ta pomyslná tři E shrnout do jednoho A – Architektura. S nesnadným cílem – ovlivnit myšlení lidí mající co do činění s účelovou zemědělskou výstavbou a pokusit se navrátit architekturu těchto staveb tam, kde její základy položil a v mnohých realizacích barokních statků uskutečnil český architekt světového významu, Jan Blažej Santini – Aichel.
Ergonómia ako dôležitá súčasť produktového dizajnu
Mária Šimková, Jana Požgayová
Ergonómia je interdisciplinárny systémový vedný odbor, ktorý komplexne rieši interakciu človeka, produktov a prostredia. Jej cieľom je optimalizovať psychofyzickú záťaž a zaistiť rozvoj osobnosti človeka. Dodržiavanie ergonomických princípov je neoddeliteľnou súčasťou dizajnérskeho navrhovania. Spoločným cieľom ergonómie a produktového dizajnu je humanizácia výrobkov a ich prispôsobovanie fyziologickým a psychologickým možnostiam človeka, s cieľom dosiahnutia čo najvyššej efektivity používania produktu a čo najmenšieho zdravotného rizika a negatívnych dopadov na zdravie človeka spôsobených používaním produktu.
Na Ústave dizajnu, Fakulty architektúry, Slovenskej technickej univerzity, boli v tejto súvislosti vytvorené dizertačné témy, zamerané na vytvorenie laboratórneho pracoviska ergonómie na pôde školy. Laboratóriom označujeme miesto, ktoré umožňuje vykonávať vedecký a technologický výskum, experimenty a merania v kontrolovaných podmienkach. Laboratórium ergonómie poskytuje priestor na vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti v kontrolovaných podmienkach. Z výskumu vyplynulo, že v tomto časovom horizonte nie je možné vybudovať univerzálne laboratórium, keďže každý jeho segment si vyžaduje rozsiahle samostatné bádanie a je treba ho riešiť špecificky. Preto sme sa rozhodli riešiť problematiku parciálne a zamerali sme výskum na dve oblasti, ktoré demonštrujú prepojenie medzi ergonómiou a dizajnom.
Prvá oblasť aktuálneho dizertačného výskumu je zameraná na návrh simulačného obleku, ako pomôcky ktorá umožňuje vcítiť sa do pozície človeka s určitým typom fyzického obmedzenia a prostredníctvom osobnej skúsenosti prispieť k lepšiemu pochopeniu problematiky.
Druhá oblasť je zameraná na re-dizajn už existujúceho, nevyhovujúceho výrobku. Konkrétne sa jedná o zdravotnú pomôcku pre hendikepovaného užívateľa, pre ktorého predstavuje súčasne používaný a dostupný produkt zdravotné riziko. Dlhodobé a dennodenné používanie nevhodného výrobku môže zásadne ovplyvniť zdravotný stav užívateľa. Tento výrobok bude preto vznikať v simulovanom ergonomickom laboratóriu, t. j. proces navrhovania bude v prvom rade ovplyvňovaný prísnymi ergonomickými kritériami a až následne inými faktormi.