V tóne klasiky: Interiér Zemedelského múzea v Bratislave
Danica Šoltésová
Architektonickú tvorbu Milana Michala Harminca zhodnotil v ostatných rokoch rad vedeckých príspevkov. Archívne pramene však stále poskytujú nové materiály dokumentujúce široký záber jeho tvorivej činnosti. Predkladaná štúdia sa zaoberá interiérmi bývalého Zemědelského múzea v Bratislave (dnes Slovenské národné múzeum), ktoré Harminc staval rokoch 1924 – 1928. Poukazuje na riešenie vnútorných priestorov stavby, ktoré tvorili integrálnu súčasť architektovho komplexného ponímania architektúry. Pre svoju prácu som zvolila analytický prístup, vychádzam pritom z prvotného výskumu detailov v zachovaných interiéroch, z písomných archívnych materiálov, ako aj z dobových fotografií z Archívu SNM a dosiaľ nepublikovaných pôvodných návrhov interiérov múzea, ktoré sú deponované v Oddelení architektúry, v Archíve výtvarného umenia SNG v Bratislave.
Harminc pri projektovaní interiérov múzea siahol k štýlovým prostriedkom klasicizujúcej línie historizmu, ktorá mala v medzivojnovom období status akéhosi veľkolepého štýlu vhodného pre oficiálne a verejné budovy. Klasicizujúca línia historizmu a s ňou spojená dôstojnosť a reprezentatívnosť reflektovala Harmincovu hlavnú ideovo-výtvarnú zásadu: reč modernej oficiálnej monumentality, prítomnú pri navrhovaní jeho najvýznamnejších bratislavských stavieb z dvadsiatych rokov 20. storočia. Zodpovedala jej aj dispozičná skladba architektonického konceptu aj interiérového zariadenia Zemědelského múzea. Reprezentačný vzhľad interiérov dosahovala takto koncipovaná architektúra akcentovaním architektonických a dekoratívnych prvkov inšpirovaných klasickým tvaroslovím. Štukové reliéfy stropov s motívom kazetovania a pravouhlý raster stien s kamenným obložením rámovali jemnejšie dekoratívne prvky. Typické pre ornamentiku boli motívy perlovca, či vajcovca, kanelované pilastre a ostenia dvier, aj kanelúry na stĺpikoch tvoriacich kostru nábytku. Originálne výkresy zahrnujú návrhy na skrinky, zasadacie stoly, kreslá a pohovky s mäkkými krivkami čalúnenia určené do jednotlivých priestorov. Dobové fotografie dokumentujú vzhľad spoločenských miestností múzea a ich zariadenie kvalitným sériovo vyrábaným typovým nábytkom. Do múzea ho dodala brnianska továreň na nábytok, Spojené U. P. závody a firma Thonet. Písomná archívna dokumentácia poskytuje informácie o použitých materiáloch a ďalších zariaďovacích predmetoch.
Ako ukazuje zachovaný interiér múzea a skúmaná dokumentácia, architekt pri návrhoch zariadenia precízne vážil výber prvkov vo vzťahu k účelu priestoru. Nezaprel však pritom svoju tvorivú umeleckú sebaistotu, ktorá dodávala celku presvedčivosť výrazu. Kľúčom k harmónii bolo podriadenie celej kompozície jednotnej myšlienke dôstojnosti a reprezentatívnosti, prítomnej vo všetkých aspektoch stavby.
Obyčajnosť – každodennosť – banálnosť v premýšľaní architektúry
Martina Nováková
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Belosť v architektúre: Mapovanie modernizmu cez výskum „bielych stien“
Liana Rosinová
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Interpretácia architektonických záznamov: Proces / Autorský záznam
Valéria Gašparová
V súčasnosti mestá intenzívne produkujú technológie a spätne tieto technológie definujú ich nekoherentnú rozptýlenú povahu. Nové technológie výrazným spôsobom ovplyvňujú fyzickú štruktúru miest a zároveň vstupujú do procesov navrhovania. Výrazom súčasných miest sú decentralizované systémy, pohyb a rýchle zmeny. Podľa Paula Dourisha priestor nemôže byť utváraný oddelene, ale práve technológie sú tou jeho podstatnou súčasťou cez ktorú vstupujeme do urbánneho priestoru. Mestá sú dôsledkom kumulácie rozmanitých situácií v čase. Stan Allen v tomto kontexte redefinoval formu (mesta) v závislosti od času ako relačnú, založenú na časovom intervale a zmene. Dynamické urbánne procesy možno skúmať cez časovo-priestorové koncepcie. S expanziou informačných komunikačných technológií dochádza k predefinovaniu koncepcií času a priestoru. Informačné technológie musia byť skúmané v kontexte nových virtuálnych priestorov, ktoré prekrývajú i presahujú reálne fyzické priestory. Ako Ignási Peréz Arnal poznamenáva, hypertextová infraštruktúra akou je internet podnietila i vznik hypertextovej spoločnosti.
Komplexné systémy reprezentujú vzájomne prepojené správania, ktoré nemožno pochopiť z perspektívy izolovaných disciplín. S cieľom pochopiť akýkoľvek komplexný systém je potrebné uvažovať v intenciách procesov adaptability, fluidity a rekurzie. V tejto súvislosti východiskom pre skúmanie miest ako komplexných systémov sa stávajú evolučné teórie, ktoré sú spojené procesmi, akými sú napr. morfológia, evolúcia alebo mnohopočetné interakcie. To čo vytvára vzájomne prepojenie medzi evolučnými a urbanistickými teóriami je záujem o skúmanie adaptačných procesov, spätných väzieb a interakcií.