Editoriál

Ingrid Belčáková

Vzájomné väzby a úzku prepojenosť krajinnej tvorby a architektúry stavieb sledujeme od začiatku vývoja ľudskej spoločnosti. Jednotlivé historické obdobia nám zanechali rozličné formy uplatnenia prírodných prvkov tvoriacich externé prostredie stavieb alebo dotvorenie verejných priestorov vo výstavbe sídiel.

Krajinná architektúra ako praktické umenie a veda o adaptácii krajiny pre ľudské potreby poznáva a rozvíja tvorivé aktivity v oblasti historicko-vývojových aspektov záhradno-architektonickej tvorby cez vývojové trendy verejných plôch zelene až po moderné prístupy k tvorbe záhrad, parkov, areálov zelene škôl, nemocníc, rekreačných a športových priestorov, ale aj špecifických plôch a objektov, ako sú botanické záhrady, arboréta, výstavné areály a podobne.

Aj dnes obdivujeme krajinárske a záhradné umenie, ktoré od čias André le Notra prekročili svojimi osovými konceptmi všetky dovtedy platné tvorivé postupy alebo umenie geniálne premyslenej barokovej komponovanej krajiny či anglického prírodného parku. Mestské parky, ktoré už od konca 19. storočia formovali jedinečný urbánny priestor prírodného rázu slúžia aj v súčasnosti ako miesto na oddych a rekreáciu mestského obyvateľstva. Obdivujeme pritom ich navrhnuté dotvorenie mestskej krajiny a často sa ich v súčasnosti snažíme zapojiť do celkového systému zelene v mestskom prostredí. Mnohé prvky krajinnej tvorby sa, bohužiaľ, nezachovali alebo zostali úplne zdevastované, o čom svedčí príspevok Miriam Heinrichovej o pamäti krajiny alebo Kataríny Kristiánovej o zabudnutej krajine francúzskej barokovo-rokokovej záhrady v Iliašovciach na Spiši.

Politické zmeny a stále rastúce ekologické problémy otvorili za posledné desaťročia celý rad nových otázok súvisiacich s plánovaním a manažmentom krajiny, ktoré si vyžadujú nové prístupy. Potreba integrácie technických a ekonomických riešení s rešpektovaním krajinno-ekologických požiadaviek a ochranou krajiny je tak v súčasnosti čoraz viac skloňovaná nielen v krajinnej tvorbe, ale aj v architektonickej a plánovacej praxi. V tomto duchu sa nesie aj článok Lukáša Šípa o ekologickej autentickej architektúre.

Príspevky doktorandov a študentské reflexie, ktoré dotvárajú obsah tohto čísla, sú odrazom celého spektra štúdia a výskumu v oblasti architektúry a krajinnej architektúry v našom akademickom prostredí.

Kľúčové slová: architektúra, editoriál, krajinná architektúra