29 septembra, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Plánovaná rieka: Vzťah Dunaja a Bratislavy v kontexte mestského plánovania od 18. storočia po súčasnosť
Ing. arch. Monika Bočková, PhD.

Práca sa zaoberá vzájomným vzťahom rieky Dunaj a mesta Bratislava v procese plánovania so zreteľom na kľúčové momenty premien od 18. storočia po súčasnosť. Hoci prítomnosť rieky v Bratislave chápeme aj dnes ako súčasť komplexu krajinných elementov mesta, v skutočnosti dnešná jej podoba Dunaja najmä produktom zámernej ľudskej činnosti. Naprieč dejinami bol Dunaj z viacerých dôvodov cielene formovaný, zužovaný či rozširovaný, narovnávaný, usmernený a prehradený. Predmetom dizertačného výskumu sú také historické zásahy do rieky, ktoré priamo či nepriamo ovplyvnili štruktúru mesta Bratislava, a to nielen v zmysle realizovaných zásahov, ale aj vízií, ktoré sa nenaplnili, ale v danej dobe mali ambíciu tento vzťah pozmeniť. Po vzore niekoľkých referenčných výskumov bola evolúcia fluviálnej formy analyzovaná z pohľadu jej vplyvu na formu urbanistickú, a naopak, procesy mestského plánovania a budovania boli skúmané vo vzťahu k rieke. Tento prístup umožnil preklenúť existujúce poznatky z prírodovedných a humanitných odborov, ako aj priniesť nové zistenia. V snahe analyzovať rieku, ako prírodný a súčasne človekom pretvorený fenomén, bola pri výskume uplatnená hybridná metóda skúmania. Vybrané aspekty historiografického bádania boli kombinované s ich vizuálnou interpretáciou. Porovnávanie, prekresľovanie a vrstvenie máp z rozličných období umožnilo sledovať konkrétne zásahy a ich vplyv na riečnu formu, ako aj na mestskú krajinu. Skúmanie premien Dunaja z pohľadu urbanizmu prinieslo nový naratív urbánnych dejín s dôrazom na prítomnosť rieky.

Multisenzorickosť v architektúre: Kognitívne procesy pri pohybe človeka v neznámom architektonickom prostredí
Ing. arch. Michal Kacej, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá kognitívnou prístupnosťou a problematikou hľadania trasy (angl. wayfinding) v neznámom architektonickom prostredí. Bližšie špecifikuje, akú úlohu má semiotika a kompozícia pri intuitívnom a multisenzorickom vnímaní fyzického prostredia. V kontexte dichotómie vektor-obal je spracovaná typológia cirkulačných systémov budov. Dizertačná práca prechádza k výskumnej časti pilotného biometrického pozorovania za pomoci videookulografu. Z hľadiska taxonómie bol skúmaný proces neasistovaného riadeného hľadania trasy jednotlivca pri prechode z novej do starej budovy Fakulty chemickej a potravinárskej technológie, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Práca reaguje na súčasný významný rozvoj neurovied, čo dokazuje jej aktuálnosť aj relevantnosť a približuje paletu biometrických nástrojov, ktoré majú potenciál využitia v neuroarchitektonických výskumoch.

Terrain vague ako potenciál mesta: Prípadová štúdia Humenné, Strážske, Vranov nad Topľou
Ing. arch. Romana Hajduková, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá skúmaním terrain vague v modelových mestách Humenné, Strážske a Vranov nad Topľou, ktoré sa v 50. rokoch 20. storočia stali domovom troch chemických tovární. Terrain vague skúmame z pohľadu zlomových historických udalostí, ktorými sú socialistická industrializácia a transformácia po roku 1989 (deindustrializácia, zmenšovanie miest) a ich vplyvu na urbánny, hospodársky a demografický vývoj modelových miest. Cieľom dizertačnej práce bolo na základe naštudovaných teoretických poznatkov o modelovom území, jeho urbánnom a historickom vývoji a terénnych prieskumoch identifikovať priestory terrain vague, zostaviť typológiu a identifikovať mechanizmy vzniku terrain vague. Výskum priniesol zaujímavé poznatky o urbánnom vývoji sídiel, ktoré sme dali do súvislosti s historickými a socioekonomickými javmi, a tým sme identifikovali 3 hlavné mechanizmy vzniku terrain vague: politické a socioekonomické zmeny, nezamýšľaný dôsledok organizácie mesta a kolobeh urbánneho vývoja. Typológiu predstavuje 12 typov terrain vague, so silným zastúpením zelených priestorov a prvkov dopravnej a technickej infraštruktúry. Vybrané urbánne situácie demonštrujú ako spolu typy terrain vague a ich mechanizmy vznikov navzájom súvisia, dopĺňajú sa a tvoria jeden celok. Pomohli nám lepšie pochopiť krehké puto medzi architektúrou, mestom a jeho obyvateľmi, ktorí sú hnacím motorom života v ňom. Terrain vague sú nevzhľadné a opustené územia s absentujúcou funkciou a negatívnym vplyvom na sídla a ich obyvateľov. Implementáciou vhodných scenárov a stratégií ich revitalizácie alebo transformácie, dočasných foriem využití a predovšetkým zmenou pohľadu na nich môžeme premeniť tieto územia v živé priestory, ktoré sa majú potenciál stať katalyzátorom zmeny v modelových sídlach.

Regionálna identita v materiálnej kultúre a jej uplatnenie v súčasnom dizajne
Ing. arch. Marián Ontkóc, ArtD.

Identita ako pocit príslušnosti je základným vnútorným pocitom, ktorý sa vyvinul v priebehu evolúcie a pevne sa spája s pripútaním k spoločenstvu a miestu. Tento pocit identifikácie tvorí nenahraditeľnú súčasť sociálnej dimenzie udržateľnosti. Participácia spojuje vzťah s miestom a komunitou a zintenzívňuje prežívanie identity aktívnym zapojením sa. Participácia vo vidieckom prostredí je u nás málo preskúmaná metóda na posilnenie regionálnej identity zapojenia miestnych obyvateľov do rozhodovacieho procesu. Dizajnér, ako facilitátor procesu, môže zužitkovať svoj kreatívny potenciál k pozitívnemu výsledku. Zároveň sa rozširuje záber profesie. Participácia by mala slúžiť aj k vnútornému pochopeniu lokálnych problémov a ako podklad na definovanie podmienok prípadných súťaží, či verejných výziev. V rámci tejto práce sa bude skúmať, ako participatívny dizajn môže byť využitý pri navrhovaní prostredia, objektov materiálnej kultúry, zážitkov alebo procesov na podporu a posilnenie regionálnej identity. Tento prístup nielen, že zabezpečuje autenticitu a relevanciu výsledku, ale aj posilňuje vzťah medzi miestnymi obyvateľmi a ich regiónom. Taktiež sa autor zaoberal možnosťami a perspektívami, ako tento prístup môže prispieť k udržateľnému rozvoju a ochrane regionálnej identity.

Navrhovanie inšpirované prírodou: Prípadová štúdia Ôsmy kontinent
Ing. arch. Lenka Petráková, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá transformačným potenciálom integrácie prírodnej inšpirácie s digitálnymi technológiami a AI do architektonického dizajnu. Tento výskum potvrdzuje, že prírodná inšpirácia výrazne zlepšuje architektonický dizajn, vytvára štruktúry, ktoré sú esteticky zladené s prírodou a stelesňujú jej adaptívne schopnosti, odolnosť a udržateľné postupy. Štúdia vyvinula architektonické riešenia, ktoré sú v harmónií so svojím prostredím vďaka emulácií životných cyklov a adaptácií, skúmaných biologických subjektov. Výskum potvrdzuje, že digitálne technológie sú rozhodujúce pre integráciu prírodnej inšpirácie do architektúry. Táto integrácia presahuje povrchnú estetiku inšpirovanú prírodou a využíva digitálne nástroje na začlenenie princípov a procesov biologických systémov do dizajnu. Prvý segment výskumu sa zameriava na analýzu biologických systémov s cieľom extrahovať princípy, ktoré možno aplikovať na architektonický návrh. Zahŕňa to podrobné štúdie o špecifických organizmoch a ekosystémoch, pochopenie ich mechanizmov adaptácie, odolnosti a udržateľnosti. Cieľom experimentov vykonaných v tejto fáze je pretaviť tieto biologické stratégie do projektovej taktiky. Následné experimenty sa premietajú do používania digitálnych technológií na vytvorenie komplexných geometrií a štruktúr, ktoré odrážajú zložitosť a účinnosť prírodných foriem. Dizertačná práca sa zaoberá aj úlohou umelej inteligencie (AI) pri zlepšovaní procesu navrhovania, v kontexte integrácie prírodnej inšpirácie. AI sa osvedčila ako nástroj pri analýze prírodných vzorov, foriem a materiálov. Prostredníctvom série experimentov práca demonštruje, ako môžu byť nástroje AI použité na generovanie dizajnových riešení. Prechod od algoritmov založených na stanovených pravidlách k AI, umožňuje dizajn informovaný rozsiahlymi prírodnými údajmi a zrýchľuje tvorbu inšpirovanú prírodou. Toto znamená výrazný pokrok v oblasti architektonického dizajnu inšpirovaného prírodou, a vytvára základy pre novú architektonickú paradigmu N-AI-TURISM®. Dizertačná práca opisuje N-AI-TURISM® ako nový smer syntetizujúci biologickú adaptabilitu, digitálnu technológiu a umelú inteligenciu a predpovedá budúci vplyv technologického pokroku na dizajn inšpirovaný prírodou. Prostredníctvom prípadovej štúdie The 8th Continent® dizertačná práca prezentuje praktické aplikácie spomenutých konceptov, pričom zdôrazňuje potenciál a obmedzenia tohto inovatívneho prístupu. Štúdia predstavuje prístup k architektonickému navrhovaniu so zameraním na harmonizáciu architektúry s prírodnými princípmi a technologickým pokrokom.

(Re)interpretácia ľudovej architektúry a súčasný rodinný dom
Ing. arch. Peter Kasman, PhD.

Architekti, ktorí nadväzujú na tradičné princípy slovenskej ľudovej architektúry, sa umiestňujú na popredných miestach architektonických súťaží už niekoľko rokov. Odborná verejnosť kvalitu ich diela vníma najmä prostredníctvom získaných architektonických ocenení, ktoré majú dosah aj na širší spoločenský význam architektúry. Práca skúma existenciu prenosu a mieru integrácie princípov ľudovej architektúry do súčasnej tvorby rodinných domov prostredníctvom ocenených diel architektov, nositeľov vybraných prestížnych architektonických cien. Výskum a interpretácia tvorby týchto architektov sa opierali o metódy analýzy textov o ich dielach, ale aj autorských výpovedí (interview), s využitím komparácie vybraných znakov skúmaných diel architektov s cieľom (re)interpretácie ľudovej architektúry do súčasnej tvorby rodinného domu na Slovensku. Využiteľnosť fenoménu ľudovej architektúry (tak, ako ho nazvala odborná porota na odovzdávaní cien CE.ZA.AR 2020) v súčasnej architektonickej tvorbe predstavuje zásadnú výskumnú otázku, na ktorú predložená práca hľadá odpoveď. Práca identifikuje, analyzuje a porovnáva (re)interpretované znaky pri tvorbe súčasného rodinného domu v dielach vybraných architektov na Slovensku. Hľadaním možností (re)interpretácie fenoménu ľudovej architektúry a predpokladu vytvárania nových konceptov u súčasných rodinných domov pre udržateľný vývoj v architektúre na Slovensku práca sleduje potenciál ľudovej architektúry ako inšpirácie v realizovaných dielach významných slovenských architektov od konca 20. storočia (2001) až po súčasnosť (2021).

Humánno-centrické navrhovanie komunitných centier
Ing. arch. Miriama Butková, PhD.

Motiváciou k výberu témy bola publikácia „Zmena sa začína spolu“, ako aj skutočnosť, že ľudia začínajú znovu pociťovať potrebu komunitného zblíženia a vytvárania sociálnych kontaktov. Za nárastom počtu susedských komunít a rôznych občianskych združení vnímam najmä negatívny dopad presýtenia virtuálnym digitalizovaným svetom na človeka. Situácia spojená s vypuknutím pandémie nového koronavírusu a obmedzenia pohybu a stretávania budú mať do budúcna určite značný vplyv na formovanie vzťahov a posilňovanie komunít. Dizertačná práca spracováva aktuálnu tému komunity a promptnej odpovede architektúry na potrebu človeka opäť nadväzovať skutočné (nie virtuálne) kontakty. Prejavuje sa väčší dopyt po zariadeniach, ktoré reflektujú potreby danej komunity. Nové komunitné centrá sa tak stávajú dôležitým nástrojom pre komunitný rozvoj; svojim programovým naplnením, novým ekologickým a inkluzívnym dizajnom sa stávajú obrazom komunity, ktorej slúžia. Aj napriek tomu, že komunitná architektúra poskytuje množstvo priestoru pre výskum, na Slovensku je zatiaľ neprebádaný fenomén. Informácií z oblasti teórie komunitnej architektúry, histórie či samotných realizácií je nedostatok. Skúmaním úspešných európskych realizácií a ich podrobné analýzy umožňujú sledovanie spoločných znakov a pochopenie ich vzájomných súvislostí. Výskum ponúka komplexnú databázu realizovaných európskych projektov Skúmaná je terminológia, program a od neho odvodené priestory, funkčné využitie, miera multifunkčnosti a charakteristické priestorové znaky. Hlavným cieľom práce je na základe komplexnej analýzy výskumnej vzorky vypracovanie metodických odporúčaní pri navrhovaní komunitných zariadení, využiteľných v praxi ale aj pre ďalšie skúmanie. Potenciál tejto práce je v poskytnutí základov pre interdisciplinárny prienik architektúry s inými vednými oblasťami, ako napríklad urbanizmom, sociológiou, komunitnou psychológiou, neuroarchitektúrou a inými.