Na počiatku bolo slovo… a architektúra

Magdaléna Kvasnicová

V roku 2014 sa dostala na pulty slovenských kníhkupectiev kniha Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období. Prvá prehľadná historická monografia zameraná na architektúru Veľkej Moravy, obdobia, v ktorom naši predkovia prvýkrát vystúpili z anonymity dejín a stali sa jej aktívnymi spolutvorcami, vyšla z pera pedagóga Fakulty architektúry STU v Bratislave Andreja Boteka. Vďaka dlhoročnému pôsobeniu v oblasti architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu mohol autor zužitkovať svoje poznatky z výskumov pamiatok stredovekej sakrálnej architektúry Slovenska (kostoly v Šamoríne, Lehniciach, Rusovciach, Moste na Ostrove, Podunajských Biskupiciach, Po-rube…) a najmä výskumu Kostola sv. Margity Antiochijskej v chotári obce Kopčany. Kostol v Kopčanoch sa v posledných rokoch dostal do povedomia odbornej a laickej verejnosti ako najstaršia stojaca stavba v strednej Európe pochádzajúca z obdobia Veľkej Moravy. Množiace sa hmotné doklady architektúry skúmanej in situ otvárajú perspektívu ďalšieho poznania najstarších prejavov architektúry na území Slovenska. Hmotné pramene nám poskytujú archeologické lokality v po-dobe nálezov základov a častí nadzákladového muriva v slovanských sídliskových aglomeráciách na území juhovýchodnej Moravy. Po vyše polstoročí výskumov je jednoznačne identifikovaných dvadsať architektúr, ak prirátame tie, o ktorých sa (zatiaľ) nejednoznačne predpokladá ich veľkomoravský pôvod, ich počet prekročí tridsiatku. O existencii týchto kostolov sa do polovice 20. storočia nevedelo nič. Archeologické výskumy, architektonické a umelecko-historické analýzy priniesli množstvo poznatkov poukazujúcich na prekvapivú bohatosť priestorových a typologických foriem architektúry na veľkomoravskom území a v okruhu jej vplyvu. Od vydania poslednej veľkej syntetickej monografie Veľká Morava, doba a umenie z pera akademika Jána Dekana, ktorá vyšla v reprezentatívnej podobe v roku 1976 a v štvorjazyčných mutáciách v roku 1980 vo vydavateľstve Tatran, dozrel čas na novú syntézu – tentoraz cez prizmu architektúry. Podujal sa na ňu Andrej Botek, ktorý sa rozhodol integrovať do historickej monografie výsledky výskumov a poznatky, ktoré boli za štyridsať rokov rozosiate v desiatkach vedeckých časopisov a parciálnych štúdiách.

V 1. kapitole Veľká Morava – počiatky našej architektúry rozoberá Botek historické súvislosti, spoločensko-kultúrne a cirkevno-historické kontexty vzniku veľkomoravskej architektúry. V 2. kapitole Charakteristika a typológia veľkomoravskej architektúry si všíma materiálové charakteristiky, typológiu, špecifické funkcie, modulový systém veľkomoravskej architektúry a zdroje, ktoré ju formovali. V ťažiskovej 3. kapitole Veľkomoravské kostoly na území Slovenska sa autor venuje jednotlivým lokalitám: Bazilike na Bratislavskom hrade a trikonche na Devínskom hrade, kostolu v Nitre na Martinskom vrchu, Kostolu sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, Rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici a Kostolu sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom. V kapitole sú zaradené aj lokality s nejednoznačnou interpretáciou: základy kostola v lokalite Chocheľ a rotunda na hrade Trenčín. Záverečná 4. kapitola Poveľkomoravské obdobie – doznievajúca kontinuita a nové prúdy sa zaoberá ďalším vývojom sakrálnej architektúry na území Slovenska a možnostiach pretrvávania veľkomoravskej tradície v ranorománskom staviteľstve v 10. až 12. storočí.

Publikácia poskytuje zasvätený pohľad do počiatočnej kapitoly našich dejín cez prizmu architektúry. Zachováva si parametre vedeckosti, ale zároveň je napísaná štýlom, zrozumiteľným laickej verejnosti. Andrej Botek v práci preukázal autorskú erudíciu a rozhľad v relevantnej českej a slovenskej literatúre. Škoda, že menej reflektuje nemecké a maďarské jazykové zdroje. Dispozície autora ako architekta, historika a teológa v jednej osobe sa pozitívne prejavili nielen v záujme o otázky architektonické, ale aj kultúrno-historické a nábožensko-liturgické. Silnou stránkou je množstvo grafických príloh: mapky, pôdorysy kostoly, porovnávacie tabuľky, rekonštrukcie sídliskových areálov, objektov, prezentovaných s orientovaním a v mierke. Vďaka sústredeniu informácií a precízne spracovaným autorským obrazovým prílohám predstavuje monografia Andreja Boteka dôležité východisko pre nové komparatívne štúdie a ďalšiu interpretáciu. Radosť z publikácie zatieňujú dve premárnené príležitosti, ktoré sťažia cestu k domácemu a zahraničnému čitateľovi: absencia cudzojazyčného resumé a nenápadná obálka, ktorá na pulte v kníhkupectve nezaujme. Škoda.

 

Kľúčové slová: architektúra, slovensko, kostol, Veľká Morava