Umelé osvetlenie a svietidlá: kreatívne výrazové fenomény interiéru

Jana Vinárčiková

Svetlo a svietidlá sú neodmysliteľnou súčasťou architektonickej scény, vnútorné prostredie budov nevynímajúc. Sú základným predpokladom generovania všestranných interakcií človeka s okolitým svetom, špecifickou dizajnérskou vrstvou pôsobiacou na úžitkové i estetické kvality interiéru. Spolupodieľajú sa na vytváraní vizuálnych dejov i obrazov, denných aj nočných interpretácií priestorov a predmetov. Majú schopnosť duševnej stimulácie a symbolického, abstraktného vyjadrenia. Vedomé výtvarné modelovanie interiérov prostredníctvom umelého svetla ako jedinečného výrazového fenoménu však nebolo v priebehu dejinného vývoja samozrejmosťou. Kreovanie scénických efektov sa dlhé obdobie spájalo najmä s účinkami prirodzeného svetla korešpondujúceho s tektonikou stavby, „dejovou líniou“ či zámerne inscenovanou emočnou atmosférou. Až neskôr si tvorcovia naplno uvedomili predostreté možnosti a umelé svetlo sa stalo naplno uchopeným výtvarným nástrojom tvorivého procesu architekta a svetelného dizajnéra. Paradoxne to bolo až obdobie industrializácie, ktoré predznamenalo prekročenie dovtedajšieho prístupu tvorcov zameraných najmä na úžitkové hodnoty a prinieslo podstatne výraznejší záujem o umelecké aspekty. Umelé osvetlenie si tak postupne vydobylo exkluzívnu pozíciu ničím nenahraditeľného výrazového artikla ako neodmysliteľnej súčasti architektonického diania. Stalo sa flexibilným úžitkovým, výtvarným a súčasne marketingovým produktom so schopnosťou priniesť dynamický vizuálny zážitok.

V kontexte danej témy článok interpretuje viaceré dôležité medzníky a súvislosti, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili postupné formovanie interiérových svietidiel a osvetlenia chápaných v pozícii nezameniteľných článkov umeleckého vyjadrovania. Úvodné časti interpretujú jednotlivé významové roviny prirodzeného i umelého osvetlenia využívaného so zámerom architektonického dotvárania a dosahovania špecifickej atmosféry interiérového prostredia. V predmete pozornosti sú aktuálne možnosti prináležiace vyspelej digitálnej dobe, ako aj alternatívne spôsoby jeho používania v dávnej minulosti.

Kontinuálne nadväzujúce časti sa venujú tematike výtvarno-kompozičnej artikulácie svetla, zohrávajúcej pri kreovaní moderných, scénicky ponímaných interiérov jednu z rozhodujúcich úloh. Pozornosť sa zameriava na základné kvalitatívne charakteristiky podieľajúce sa na generovaní finálneho vizuálneho dojmu, výtvarnej modelácii priestorov i zariaďovacích prvkov interiéru. V tejto súvislosti článok poukazuje na dva historicky odlišné princípy používania svetelných médií, t. j. vedomé zdôrazňovanie dekoratívneho charakteru svietidiel na jednej strane a na strane druhej dosahovanie esteticko-optických efektov v dôsledku cieleného usmerňovania a šírenia svetelného toku. Pozornosť sa upriamuje i na významné osobnosti a umelecké prúdy, ktoré sa svojimi teoretickými počinmi aj navrhnutými dielami pričinili o ďalší rozkvet a následne cielené rozvíjanie tohto výrazového prostriedku architektúry a umenia.

Vzhľadom na neoddeliteľnú vzájomnú spojitosť umelého svetla ako výrazového artikla, svetelných zdrojov ako technických prostriedkov a svietidiel ako kompozičných súčastí interiéru sa každému z nich venuje osobitá pozornosť. Dizajn svietidiel, formovanie svetelných sústav a vytváranie komplexných svetelných konceptov boli v priebehu postupného historického vývoja významne ovplyvňované  objavmi a vynálezmi na poli svetelnej techniky vrátane vývoja v oblasti svetelných zdrojov. Generovanie nových optických situácií a výtvarná artikulácia založená na špecifických vlastnostiach toho-ktorého zdroja sa tak zákonite vnímajú cez optiku chronologického technologického vývoja. Progres v oblasti svetelných zdrojov bol jeden z hlavných atribútov, ktoré výraznou mierou prispievali ku kreovaniu nových pohľadov na svetelnú architektúru a vytváranie dizajnérskych artefaktov v podobe svietidiel. Z tohto dôvodu sú v článku  pomerne podrobne zdokumentované hlavné prierezové medzníky týkajúce sa ich vývoja, a to od prvého človekom podmaneného zdroja v podobe ohňa, cez predindustriálne, industriálne vývojové stupne až po súčasné sofistikované LED a digitálne technológie.

Časti zaoberajúce sa historickými medzníkmi vo vývoji svietidiel takisto poukazujú na úzku spojitosť ich výtvarného i konštrukčného stvárnenia a svetelných zdrojov. V kontexte vytváraných osvetľovacích predmetov sa prezentujú najdôležitejšie vývojové medzníky od objavenia najstaršej zachovanej predhistorickej lampy, cez antické olejové svietidlá, rané osvetľovacie predmety z neskorších dôb, petrolejové lampy až po svietidlá industriálneho veku s použitím svietiplynu a elektrických zdrojov. Špecifická pozornosť sa venuje obdobiu druhej polovice 20. storočia charakterizovanej prudkým rozmachom svetelného dizajnu, vznikom rôznych štýlov a narastajúcimi snahami o dosahovanie alternatívnych emočných úrovní interiérov. V tejto súvislosti sa v článku poukazuje na sformovanie dvoch hlavných európskych prúdov praktizujúcich variantné prístupy v dizajne osvetľovacích predmetov. Takisto sa poukazuje na vtedajšie v porovnaní s dneškom značne obmedzené možnosti použitia zdrojov, čo však nebolo prekážkou kreovania výtvarne atraktívnych, inšpiratívnych interiérov v zahraničí, ako aj v podmienkach vtedajšieho Československa. Práve táto časť je bohato ilustrovaná sprievodnou fotodokumentáciou.

Neutíchajúci technologický pokrok, enormný rozmach digitálnych, IC a iných technológií je zákonite sprevádzaný kontextuálnym vývojom v oblasti osvetľovacích konceptov s dosahom na dizajn osvetľovacích predmetov. Tento fakt vyvoláva potrebu prispôsobenia edukačného procesu v praktickej i teoretickej rovine. Jednou z možností je overovanie nových trendov prostredníctvom experimentálnych riešení previazaných na prax a riešení s presahom do iných vedných disciplín. Na takomto základe je postavená i výskumná časť predmetného článku. Na výskume participovali budúci architekti, interiéroví dizajnéri, doktorandi a zamestnanci Ústavu interiéru a výstavníctva FA STU v Bratislave. Skúmanie prebiehalo v praktickej rovine overovaním návrhov v podobe realizácie prototypov v mierke 1 : 1 a 3D digitálnych modelov a v teoretickej rovine formou zisťovania preferenčných hodnôt z pozície tvorcov i používateľov bytových interiérov. Keďže práve mladá generácia predstavuje vzorku budúcich spotrebiteľov, je skúmanie ich preferenčných názorov dôležitou súčasťou výskumných aktivít. Pozorovanie prístupov a preferencií nielen v teoretickej rovine, ale i v priebehu samotného tvorivého procesu pomáha generovaniu relevantných zistení. Prvotné zadefinovanie tvorivých motivačných východísk a ich prijatie alebo odmietnutie skúmanými respondentmi – autormi prezentovaných návrhov – otvára novú cestu poznaniu a súčasne prináša mnohé nové výskumné otázky. Získané výsledky sa súčasne stávajú ďalším prírastkom v danej oblasti dizajnérskej tvorby s naznačením potencialít do budúcna.

Základným cieľom predmetného článku je zdôrazniť nutnosť rozvíjania komplexného myslenia interiérového architekta/interiérového dizajnéra, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je schopnosť svetelného modelovania architektonického prostredia. Optimálne použitie zdrojov a výber svietidiel a osvetľovacích sústav spĺňajúcich nastolené požiadavky je základným predpokladom funkčného, výtvarne zladeného a emočne pozitívneho interiéru. Do budúcna sa preto tejto téme treba venovať podrobnejšie, a to tak v edukačnom procese, ako aj v praxi.

Kľúčové slová: interiér, dizajn, umelé osvetlenie, svietidlá, svetelné zdroje, umelecké aspekty