ZHRNUTIE
Príspevok analyzuje koncept architektonického navrhovania interiéru s názvom Navrhovanie zamerané na formálny a vecný minimalizmus (z angl. Design for formal and physical minimalism DfFPM) odvodený z environmentálneho kontextu. Cieľom je dosiahnuť udržateľný dizajn pomocou efektívnych zdrojov a rozpoznať atribúty ekoestetiky prostredia v interiéri. Analýza vychádza z komparácie prípadových štúdií interiérov nedávno dokončených komerčných priestorov. Porovnáva primárne a doplnkové funkcie prvkov, ich formu, spôsob vyhotovenia i dodržanie vybraných stratégií udržateľného dizajnu. Hlavným zámerom príspevku je predstaviť obmedzenia pri kvantitatívnom výbere materiálov interiérových prvkov ako stimulačného faktora pri definovaní rysov ekologickej estetiky, a teda potvrdenie potenciálu, ktorý má Navrhovanie zamerané na formálny a vecný minimalizmus pri formovaní udržateľného prostredia v interiéri.
Zohľadnenie životného prostredia pri tvorbe interiérov a ich prvkov potvrdzuje: 1) zohľadňovanie viacrozmerného vplyvu interiérových prvkov, ktoré sa chápu ako priestorové a funkčné štruktúry formujúce prostredie interiéru v prirodzenom okolí s dôrazom na každú etapu ich životného cyklu; 2) rešpektovanie vzájomného prepojenia a previazanosti (závislosti) vnútorného a prírodného prostredia a 3) predpokladané dôsledky vzťahu medzi navrhovaným a prírodným prostredím s cieľom minimalizovať negatíva ich koexistencie a vytvárať interiéry s výraznými environmentálnymi vlastnosťami.
Možné dôsledky environmentálnej kontextualizácie v metodike navrhovania interiérových prvkov, ktoré sú z hľadiska udržateľného architektonického dizajnu interiéru najsľubnejšie, spájajú tieto aspekty: 1) formovanie prvkov vnútorných priestorov ako funkčných komponentov s environmentálnym zameraním; 2) prispôsobenie existujúceho modelu správania obyvateľov, resp. užívateľov interiéru, ako aj podporenie ich proenvironmentálnych predstáv interiérovými prvkami ako špecifickými nástrojmi dizajnu na dosiahnutie tohto cieľa a 3) vypracovanie kritérií na definovanie ekoestetiky prostredia, ktoré vytvára človek, a architektonických metód používaných pri navrhovaní interiéru. Medzi navrhované otázky v súvislosti s posledným bodom patria: 1) naplnenie konceptu biofílie pri environmentálnej integrácii interiérových prvkov a prírodného prostredia; 2) rozvoj interiérového architektonického dizajnu, ktorý by spĺňal koncept adaptívneho využitia z vecného a významového hľadiska a 3) začlenenie obmedzení do formálnych riešení a fyzických aspektov navrhovaných prvkov ako podnetov na inovatívne metódy dizajnu zároveň determinujúce ekoestetickosť.
Téma kontroly kvantity zdrojov a jej vplyvu na vývoj estetickej kategórie súvisiacej so životným prostredím je obsiahnutá v koncepte architektonického navrhovania interiéru zameraného na formálny a vecný minimalizmus, ktorý rozoberáme v tomto príspevku. Táto metóda navrhovania, ktorá spočíva v obmedzenom využívaní zdrojov, predstavuje stratégiu navrhovania udržateľných interiérových prvkov pri definovaní ekoestetických vlastností. Jej súčasťou je dematerializácia a dekonštrukcia, pričom obe priamo súvisia s požiadavkou na efektívne využívanie zdrojov, ako aj model multifunkčnosti interiérových prvkov. Súvisí to s optimalizáciou využitia vnútorných priestorov a so zredukovaním používaných stavebných materiálov a výrobkov. Medzi ekoestetické vlastnosti pripisované interiérovým prvkom patria: úžitkovosť a konečný vzhľad, zámerná nedostatočná precíznosť vyhotovenia, autentická materialita, štrukturálna pravdivosť, formálna integrácia štruktúry a konečnej úpravy, surovosť, neopracovanosť. Navrhovanie a nástroje, ktoré dizajnéri používajú, ponúkajú pozorovateľovi silný zážitok materiality artefaktov, ich hmatateľnosti, textúry a váhy. Tieto mnohozmyslové skúsenosti podporujú proenvironmentálny odkaz skrytý v prvkoch interiérového prostredia a stimulujú zmeny v modeloch správania koncových používateľov. Estetický dojem z environmentálne udržateľných interiérov a ich prvkov je definovaný skúsenostným vnímaním používateľov zapojených do interpretácie foriem, štruktúr a fyzikálnych vlastností objektov. Preto teda viacrozmerný, citový, zmyslový, ako aj intelektuálny vplyv na obyvateľov interiéru odhaľuje inkluzívnosť ekoestetiky.