ZHRNUTIE
Príspevok prináša analýzu a pohľad na päťročnú existenciu zákona o EIA pre vývoj procesu účasti verejnosti, na ktorý je možné nadviazať v procese posudzovania vplyvov niektorých najdôležitejších navrhovaných aktivít na životné prostredie. Zaoberá sa formami a výsledkami účasti verejnosti, ako aj jej majetkom. Osobitná pozornosť sa venuje takým sociologickým nástrojom, ako sú prieskumy, informačné kampane, verejné vypočutia. Príspevok je zameraný aj na uplatňovanie občianskych práv pri budovaní nových štruktúr v životnom prostredí a posudzovaní ich vplyvov na sociálne prostredie. V príspevku sú prezentované aj dôkazy o praktickom použití EIS vo vybraných prípadových štúdiách (diaľnice, vodné diela, skládky). Jeho autori dospievajú k záveru, že je potrebné zlepšiť veľa vecí, predovšetkým vyššiu ochotu investorov a aktívnejší prístup občanov.