V tóne klasiky: Interiér Zemedelského múzea v Bratislave

ZHRNUTIE

Architektonickú tvorbu Milana Michala Harminca zhodnotil v ostatných rokoch rad vedeckých príspevkov. Archívne pramene však stále poskytujú nové materiály dokumentujúce široký záber jeho tvorivej činnosti. Predkladaná štúdia sa zaoberá interiérmi bývalého Zemědelského múzea v Bratislave (dnes Slovenské národné múzeum), ktoré Harminc staval rokoch 1924 – 1928. Poukazuje na riešenie vnútorných priestorov stavby, ktoré tvorili integrálnu súčasť architektovho komplexného ponímania architektúry. Pre svoju prácu som zvolila analytický prístup, vychádzam pritom z prvotného výskumu detailov v zachovaných interiéroch, z písomných archívnych materiálov, ako aj z dobových fotografií z Archívu SNM a dosiaľ nepublikovaných pôvodných návrhov interiérov múzea, ktoré sú deponované v Oddelení architektúry, v Archíve výtvarného umenia SNG v Bratislave.

Harminc pri projektovaní interiérov múzea siahol k štýlovým prostriedkom klasicizujúcej línie historizmu, ktorá mala v medzivojnovom období status akéhosi veľkolepého štýlu vhodného pre oficiálne a verejné budovy. Klasicizujúca línia historizmu a s ňou spojená dôstojnosť a reprezentatívnosť reflektovala Harmincovu hlavnú ideovo-výtvarnú zásadu: reč modernej oficiálnej monumentality, prítomnú pri navrhovaní jeho najvýznamnejších bratislavských stavieb z dvadsiatych rokov 20. storočia. Zodpovedala jej aj dispozičná skladba architektonického konceptu aj interiérového zariadenia Zemědelského múzea. Reprezentačný vzhľad interiérov dosahovala takto koncipovaná architektúra akcentovaním architektonických a dekoratívnych prvkov inšpirovaných klasickým tvaroslovím. Štukové reliéfy stropov s motívom kazetovania a pravouhlý raster stien s kamenným obložením rámovali jemnejšie dekoratívne prvky. Typické pre ornamentiku boli motívy perlovca, či vajcovca, kanelované pilastre a ostenia dvier, aj kanelúry na stĺpikoch tvoriacich kostru nábytku. Originálne výkresy zahrnujú návrhy na skrinky, zasadacie stoly, kreslá a pohovky s mäkkými krivkami čalúnenia určené do jednotlivých priestorov. Dobové fotografie dokumentujú vzhľad spoločenských miestností múzea a ich zariadenie kvalitným sériovo vyrábaným typovým nábytkom. Do múzea ho dodala brnianska továreň na nábytok, Spojené U. P. závody a firma Thonet. Písomná archívna dokumentácia poskytuje informácie o použitých materiáloch a ďalších zariaďovacích predmetoch.

Ako ukazuje zachovaný interiér múzea a skúmaná dokumentácia, architekt pri návrhoch zariadenia precízne vážil výber prvkov vo vzťahu k účelu priestoru. Nezaprel však pritom svoju tvorivú umeleckú sebaistotu, ktorá dodávala celku presvedčivosť výrazu. Kľúčom k harmónii bolo podriadenie celej kompozície jednotnej myšlienke dôstojnosti a reprezentatívnosti, prítomnej vo všetkých aspektoch stavby.