Územné plánovanie Bratislavy v 20. storočí: Dosah na rozvoj urbánnych štruktúr Dúbravky a Lamača

ZHRNUTIE

Dvadsiate storočie prinieslo v územnom plánovaní hlavného mesta Slovenska množstvo zvratov. Na rozvoj Bratislavy vplývali rôzne politické režimy. Tie spolu so zmenami ekonomického hospodárstva zanechali nemalé stopy nielen v samotnej výstavbe mesta, ale aj v koncepcii územných plánov. Do kontrastu sa tak dostávala štátom riadená stavebná regulácia so záujmami súkromných investorov. Napĺňanie, respektíve nenapĺňanie plánov malo výrazné dopady na formovanie urbánnych štruktúr. Dôvodom bola nedostatočná pripravenosť plánovacích inštitúcií, ale aj ekonomický tlak či ideologické presvedčenia. Dopady územného plánovania sa podpísali pod formovanie mesta. Jeho nedostatky prehlbovali nielen skutočnosti počas 20. storočia, ale problémy naďalej vznikali aj po roku 2000. Článok sa zaoberá analýzou problémov plánovania na úrovni mesta s poukázaním na nedostatky plánovania dnes. Ako podporný materiál využíva historický kontext plánovania mesta. Pre lepšie pochopenie dopadov na štruktúru mesta boli vybrané dve mestské časti Dúbravka a Lamač, ktoré v značnej miere ovplyvnilo povojnové plánovanie. V závere článku sú vyvodené potenciály pre zlepšenie územno-plánovacej dokumentácie, poukázaním na absenciu zonálnych plánov a možnú implementáciu nových princípov v plánovaní.