ZHRNUTIE
V kontexte obsahu humanoekológie a dodržiavania základných ľudských práv a slobôd je nutné aplikovať nové prístupy aj v oblasti tvorby hmotného životného prostredia. Architektúra, urbanizmus, stavebníctvo a priemyselný dizajn sú odbory, ktoré zásadne ovplyvňujú kvalitu prostredia. Nediskriminačné prostredie je nevyhnutnou podmienkou pre inklúziu ľudí so zdravotnými a inými limitmi do každodenného života. Pre vytváranie takéhoto ústretového a prístupného prostredia pre všetkých ľudí bola vytvorená nová metóda tvorby „Univerzálne navrhovanie“.
Slobodné užívanie verejných urbanistických a architektonických priestorov naráža na zásadný problém. Budúci užívatelia verejných priestorov sú totiž pre tvorcu prostredia anonymní, preto je bezpodmienečne nutné počítať s ich diverzitou (fyzickou, pohybovou, zmyslovou i mentálnou) už od prvých koncepčných fáz tvorivého procesu.
Nazeranie na človeka ako na jedinečnú ľudskú bytosť s rôznymi nespriemerovateľnými kvalitami sa objavuje s demokratizáciou ľudskej spoločnosti. Demokracia ako kultúrno-spoločenský fenomén vyznáva také hodnoty akými sú sloboda, právo, dôstojnosť pre každého človeka, bez ohľadu na jeho vek, rasu, vierovyznanie, či zdravotný stav. Akceptácia diverzity ľudí je kultúrnym počinom, ktorý vníma každého človeka ako komplexnú bytosť s nesmierne rozmanitými telesnými, ale aj zmyslovými, či mentálnymi danosťami a kvalitami.
Tvorba nediskriminačných priestorov je v súčasnosti imperatívom pre každého architekta – humanistu za predpokladu, že je sám o tejto základnej slušnosti presvedčený a že disponuje poznaním možných, ba dokonca mnohokrát obohacujúcich estetických kvalít bezbariérových riešení. Stotožnenie sa s princípmi univerzálnej tvorby je jasne čitateľné v dielach mnohých významných architektov (N. Foster, J. Nouvel, I.M. Pei, P. Cook, B. van Berkel, R. Koolhaas), ktorí bezpochyby neustupovali zo svojich výtvarno-estetických nárokov a pritom dosiahli bezbariérovosť vo svojej architektúre, keďže s myšlienkou univerzálnosti priestorov prirodzene pracovali od úplného počiatku svojej práce.
Na Fakulte architektúry STU vznikli v rámci danej témy mnohé iniciatívy, organizované z pozície pedagógov a výskumných pracovníkov. Po zásadných spoločenských zmenách v roku 1989 sa naša fakulta vďaka ústretovému vedeniu stala doposiaľ jedinou slovenskou architektonickou vysokou školou, ktorá napĺňa „European Resolution Res AP (2001) on the Introduction of the Principles of Universal Design into the Curricula of All Occupations Working on the Built Environment“. Celofakultné pracovisko Centre in Design for All FA STU ako člen European Institute for Design and Disability EIDD – Design for All Europe priebežne pracuje na viacerých výskumých projektoch (MVTS, VEGA), vzdelávacích projektoch (IP Erasmus) a organizuje účasť študentov na medzinárodnej študentskej súťaži Schindler Award – Access for All. Toto úsilie pracovníkov Fakulty architektúry následne vyúsťuje i do odborných publikačných aktivít.