ZHRNUTIE
Súčasná situácia v našej škole architektúry je poznačená polemikami o množstve a obsahu humanitných vied v ich učebných osnovách. Jednou z intervencií do štruktúry vzdelávania architektov je eliminácia povinného predmetu „dejiny umenia“, ktorý mal od vzniku školy architektúry vždy svoju tradíciu, a navyše svoj vlastný pedagogický význam. Porozumenie úlohe umenia v širšom poňatí architektonického diela možno priamo konfrontovať s úlohami architektúry v spoločnosti, s jej sociálnymi, kultúrnymi, ekonomickými a technickými prioritami. Spojiť vzdelávanie „umenia“ s históriou architektúry v jednom predmete s názvom „Architektúra a umenie …“ (daného obdobia), ako sa to robí od školského roku 1994/95, ukazuje postupné zmenšovanie vnútornej kompatibility kreatívnych a umeleckých disciplín a koniec umeleckého rozmeru architektonického návrhu. Príspevok odhaľuje neadekvátnosť takého prístupu k vzdelávaniu umenia vo vzťahu k postaveniu a dôveryhodnosti FA STU v rámci umelecko -umeleckej vzdelávacej inštitúcie.