ZHRNUTIE
Digitálny dizajn (navrhovanie) prešiel vývojom od zjednodušovania konvenčných procesov tvorby pomocou automatizácie, cez parametricky riadenú modifikáciu množstva podobných prvkov až po generatívne emergentné komplexné systémy. Prechod od parametrického k emergentnému dizajnu predstavuje prechod od zhora riadeného (top-down) systému k zdola riadenému (bottom-up) prístupu, ktorý vychádza z myšlienky nelinearity. Z tohto dôvodu je možné emergentný prístup považovať za v súčasnosti najpokročilejší spôsob navrhovania. Príspevok sa zaoberá východiskami emergentného prístupu v teóriách nelinearity a emergencie v súčasných poznatkoch vedy a filozofie. Architektúru, dizajn a umenie považuje za súčasť civilizácie ktorej prejavy vznikajú ako emergentné javy.