Stredoveká Banská Štiavnica: Výsledky prebiehajúceho výskumu podoby mesta

Katarína Vošková

ZHRNUTIE

Banská Štiavnica sa na základe historických listinných údajov pokladá za najstaršie banské mesto na Slovensku  Predstava o najstaršej stredovekej urbanisticko-architektonickej podobe mesta je však zatiaľ iba veľmi hmlistá. Dlhoročný výskum archívnych materiálov zachytil skôr len nepriame zmienky o Banskej Štiavnici, z ktorých sa nedá odvodzovať konkrétnejšia predstava o jej obyvateľoch a o ich živote. Historici architektúry a umenia už od prvej polovice 20. storočia venujú pozornosť najmä sakrálnym stavbám na území mesta. Urbanisticko-architektonická podoba najstaršej obytnej zástavby zostáva však neznáma.

Práve nedostatok exaktných, vedecky podložených informácií, na základe ktorých by bolo možné získať takúto predstavu a realizovať jej vizualizáciu, podnietil vznik tohto projektu. Pokus o vizualizáciu najstaršej obytnej zástavby Banskej Štiavnice však bolo treba oprieť o niektoré nevyhnutné kroky. Viac ako tri desaťročia pamiatkových výskumov (archeologických aj architektonickohistorických) historickej zástavby v centre Banskej Štiavnice sa sústredilo vždy len na jeden práve skúmaný objekt. V rámci nášho projektu bolo teda nevyhnutné najskôr v urbanistickom kontexte nájsť a preskúmať zvyšky najstaršej, najpravdepodobnejšie románskej architektúry (12. – 13. storočie) a porovnať s dosiaľ realizovanými pamiatkovými výskumami jednotlivých domov v lokalite.

O najstaršej podobe Banskej Štiavnice máme stále primálo informácií a navyše úplný nedostatok vizuálnych stvárnení (prvá veduta mesta pochádza až z roku 1676 a opisuje protiturecké opevnenie mesta). Na základe poznatkov obsiahnutých v doterajšej historickej literatúre však vieme, že v prvej tretine 13. storočia tu existovali už dve románske baziliky – jedna na vyvýšenom mieste s karnerom stojacim neďaleko nej, druhá s priľahlým kláštorom. Najpodrobnejšie ich dosiaľ opísal a zdokumentoval český architekt Václav Mencl roku 1937. Kláštorný kostol pri dominikánskom kláštore, zasvätený pôvodne svätému Mikulášovi, sa stal predmetom podrobného pamiatkového výskumu až roku 2017. Pôvodná trojloďová bazilika, vtedajší farský kostol s patrocíniom Panny Márie (v 16. storočí prebudovaný na fortifikačný objekt, dnešný Starý zámok), bola síce niekoľko ráz preskúmaná, nikdy však nie vo väzbe na urbanizmus mesta. Poloha týchto dvoch románskych bazilík, vzdialených od seba vzdušnou čiarou asi 600 m, v podstate s veľkou pravdepodobnosťou vytyčuje priestor obytnej zástavby medzi nimi. Od 70. rokov 20. storočia do súčasnosti sa na tomto teritóriu uskutočnili zaujímavé a prínosné archeologické aj pamiatkové výskumy, ale ani ich výsledky nie sú zhrnuté do ucelenej informácie. Ak neostali roztrúsené v archívoch v podobe výskumných správ, boli nanajvýš zverejnené v rámci štúdie o výsledkoch napríklad archeologického výskumu. Všetky tieto publikované aj nepublikované poznatky sú cenným zdrojom východiskových informácií pre ďalší výskum problematiky.

V prvej fáze tohto projektu bolo nevyhnutné zozbierať ich a vyhodnotiť z hľadiska aktuálneho výskumného zámeru. Napríklad domy v línii medzi kostolmi a pri potoku (predpokladaná najstaršia ulica v meste, dnešná Ulica Andreja Kmeťa a Strieborná ulica) skúmali v 80. rokoch 20. storočia z hľadiska ich stavebného vývinu poľskí výskumníci, no preukázali románske stavby len v dvoch prípadoch. V 90. rokoch 20. storočia tieto výskumy doplnila a prehodnotila historička umenia Silvia Paulusová, ktorá potvrdila, že viaceré pivnice a prízemia tejto uličnej línie majú románsky charakter. Jej poznatky však, žiaľ, neboli detailnejšie graficky a fotograficky zdokumentované či spracované do komplexnejšieho elaborátu. Autorka ich pomerne stručne zhrnula v nálezovej správe z výskumu, ktorú uverejnila v časopise Pamiatky a múzeá (1994). Po viac ako dvoch desaťročiach prestávky v bádaní na tomto poli, navyše v čase, keď pamiatky vo veľkom podliehajú prestavbám v mene ich využitia na turistický ruch, visí nad zvyškami najstarších obytných stavieb hrozba, že sa prípadnými nevhodnými prestavbami nenávratne prekryje čitateľnosť ich charakteristických znakov.

Práve tento fakt sa stal motívom rozpracovania výskumného projektu zameraného na skvalitnenie poznatkov o najstaršom osídlení mesta s cieľom zachytiť a podrobnejšie zdokumentovať zachované zvyšky stavieb obytného charakteru z prelomu 12. a 13. storočia. Projekt má doplniť, prehĺbiť a aktualizovať architektonickohistorické výskumy románskej architektúry Banskej Štiavnice ako celku a na základe získaných poznatkov sa pokúsiť o vizualizovanie urbanistickej a architektonickej podoby stredovekého mesta.

Článok prináša podrobné poznatky z výskumu najstaršej zástavby mesta, zatiaľ potvrdenej len na jednej strane Ulice Andreja Kmeťa. Výskum prebiehal v spolupráci s archeológmi a historikmi architektúry, znalcami stredovekej architektúry Jozefom Labudom, Jaroslavou Žuffovou a Michalom Šimkovicom. Vďaka spolupráci s expertmi – a nadväzujúc na posledné publikované informácie historičky umenia Silvie Paulusovej – sa podarilo v suterénoch meštianskych domov na Ulici Andreja Kmeťa identifikovať najstaršie časti architektúr. Táto autorka ako prvá špecifikovala základné charakteristické znaky románskeho staviteľstva v Banskej Štiavnici. Vychádzala pritom zo znakov románskej architektúry karnera (Kaplnky sv. Michala) na Starom zámku, ktorého datovanie je architektonicky aj historiograficky potvrdené v prvej tretine 13. storočia. Charakteristické znaky, ako proporcia a tvar portálu, dverná nika s rovnou špaletou, typ sivozeleného kameňa opracovaného do kvádrov a pod., boli hlavnými kritériami pri identifikovaní zrejme najstarších murovaných obytných stavieb.

Do nášho výskumu boli roku 2018 zapojení aj študenti architektúry a geodézie STU v Bratislave. Prispeli k zdokumentovaniu najstarších obydlí na dnešnej Ulici Andreja Kmeťa, podrobne ich architektonicky zdokumentovali a geodetickými prostriedkami exaktne určili ich polohu v rámci uličnej zástavby.

Na tieto výsledky výskumu bude nadväzovať pokus o hmotovú rekonštrukciu urbanisticko-architektonickej podoby stredovekého – románskeho mesta (samozrejme so zakomponovaním hypoteticky rekonštruovaných hmôt dvoch románskych bazilík, archeologicky preskúmanej lokality Bana v Starom meste a výrobno-prevádzkových objektov na parcele súčasného Kammerhofu). V prípade Banskej Štiavnice, mesta, ktoré vzniklo vďaka existencii nálezísk nerastného bohatstva – strieborných a zlatých žíl, by bolo pre úplnú predstavu o podobe mesta prospešné výskum rozšíriť o lokalizáciu banských diel v danom období a pokúsiť sa ich situovať do súčasnej mapy mesta.

Kľúčové slová: architektúra, postavené dedičstvo, architektonická podoba mesta, stredoveká architektúra, románsky sloh, historická štruktúra, stredoveké mesto, baníctvo, Banská Štiavnica, vizualizácia