Strategické plánovanie – väzby s územným plánovaním

Jaroslav Coplák

ZHRNUTIE

Príspevok sa venuje téme uplatnenia strategického plánovania na miestnej úrovni v plánovacom systéme SR. V úvode sa konštatuje, že meniace sa spoločensko-ekonomické podmienky globálneho charakteru kladú nové nároky na podobu priestorovo-relevantného plánovania. Ďalej stručne opisuje počiatky a vývoj strategického plánovania, predovšetkým v  aplikačnej rovine sídelných systémov. Oproti fyzickému (územnému) plánovaniu, ktorého moderné dejiny siahajú na začiatok 20. storočia a po II. svetovej vojne sa stalo celosvetovo používaným systémom plánovania, je teda strategické plánovanie v urbánnom priestore podstatne mladšie a naše obce a mestá ho začali používať až v posledných 10 rokoch. Ťažiskovou témou príspevku je však vzájomné postavenie a odlišnosti územného plánovania a strategického plánovania. Na základe ich poznania definuje možnosti vzájomného prepojenia územného plánovania a strategického plánovania.

Obidva druhy plánovania sa odlišujú v samotnej filozofii prístupu k riešeniu problémov, čo sa odráža v rôznych metódach a v zábere riešených problémov. Predstavujú navzájom komplementárne princípy, ktoré sa však môžu vhodne dopĺňať. Najpotrebnejšie prepojenie je identifikované v etape formulácie cieľov. Ciele celkovej rozvojovej stratégie obce, najmä tie, ktoré sa týkajú rozvoja fyzického prostredia, by sa mali premietnuť do zadania územného plánu, kde sa definujú ciele a požiadavky na riešenie. Významné potenciálne roviny prepojenia týchto plánovacích systémov sú aj vo fáze implementácie.

Územné plánovanie vďaka strategickému plánu získava možnosť oprieť koncepciu priestorového rozvoja o celkovú rozvojovú stratégiu a v nej vyznačené rozvojové priority, ktoré reprezentujú preferované smery politickej a finančnej podpory. Súčasne dostáva vhodnú koncovku na realizáciu niektorých zámerov týkajúcich sa fyzického prostredia, osobitne investičných projektov. Systém strategického plánovania prostredníctvom nadväzujúcich krátkodobých plánov má potenciál prispieť k úspešnej implementácii územného plánu. Smerom k územnému plánovaniu má strategické plánovanie inovačný potenciál v zmysle jeho rozšírenia o ekonomické aspekty, pochopenie trhových princípov, fenoménu konkurencie, chápania rozvojového potenciálu aj prostredníctvom teritoriálneho kapitálu. Môže tiež vyvážiť primárnu regulačnú funkciu plánovania komplementárnym prístupom podporovania žiaduceho rozvoja a mobilizácie vnútorného potenciálu územia.

Kľúčové slová: strategické plánovanie, dokumentácia, územné plánovanie, urbanizmus, mesto, rozvoj