ZHRNUTIE
Autor príspevku uvažuje významnú súčasť osobnosti profesora Belluša – tridsaťročné obdobie jeho organizačnej, pedagogickej a vedeckej činnosti pri vzdelávaní architektov na Slovensku. Od roku 1936 sa podieľal na založení Slovenskej vysokej škole technickej a neskôr, po jej vzniku v roku 1937, sa podieľal na otvorení katedry architektúry v odbore pozemné staviteľstvo. Podarilo sa mu to v roku 1946, keď musel pokračovať vo svojom úsilí a pripraviť jeho učebné osnovy. Stalo sa tak za asistencie špičkových slovenských a českých odborníkov a podpory jeho dvadsaťročných skúseností a prehľadom o svetových dejinách architektúry. Profesor Belluš bol nielen zakladateľom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ale predovšetkým duchom školy až do odchodu do dôchodku v roku 1970.