ZHRNUTIE
Článok Reflexie Európskych škôl architektúry a ich učebných systémov sa zaoberá problematikou priestorových súvislostí budov škôl architektúry vzhľadom na ich inštitucionálny charakter a formy výučby. V prieniku týchto 2 skúmaných javov vznikajú rôzne priestorové formy škôl a to ako vzhľadom na ich architektonickú podobu, tak hlavne priestorové nároky v súvislosti s rôznym používaním a chápaním funkčne totožných celkov. Téma konkrétne sleduje prejavenie vnútorného systému školy v jeho vonkajšej podobe, a teda na budove.
Od začiatkov inštitucionálneho formovania architektonických škôl v Európe po dnešok plný progresívnych stratégií architektonického vzdelávania opisuje článok vybrané školy architektúry, ktoré majú svoje výrazné miesto medzi míľnikmi architektonických škôl.
Pre výskum sú vybrané svetovo uznávané architektonické školy Európy s čo najviac vzájomne odlišným a jedinečným systémom výučby a zároveň unikátnou budovou. Ich výber spočíva v ich výnimočnosti a vzájomnej rozdielnosti, preto sú medzi nimi ako školy štátne, tak súkromné, technické či umelecké. Sú to školy, ktorých architektúra budovy dodnes odkazuje na ich počiatočný zámer, s ktorým vznikali, či už boli navrhnuté za daným účelom byť školou architektúry alebo boli na túto funkciu neskôr len transformované. Jediným kritériom zužujúcim výber skúmaných architektonických škôl je ich geografická poloha – Európa, ktorá má pre Slovensko prirodzene najbližší kontextuálny charakter.
Keďže na svete je približne 1350, v Európe približne 400 architektonických škôl, podáva skúmanie určeného výberu architektonických škôl nielen poznatok o konkrétnych typoch ich vyskúmaných foriem, no v prvom rade, široko spektrálnejšie pochopenie princípov, ktoré do seba väčšina škôl architektúry v podstatne menších a zmiešanejších pomeroch aplikuje. Cez skúmanie týchto jednotlivých systémov výučby v spojitosti s ich prejavom v architektúre školy je v článku načrtávané rôzne chápanie ideálu školy architektúry dnešnej doby.