ZHRNUTIE
Čo chápeme pod pojmom historická zeleň? Historický vývoj záhradnej architektúry na území Slovenska je všeobecne prijímaný do začiatku 2. svetovej vojny, no postoj k obdobiu medzi politickými prevratmi od roku 1948 do zmeny komunistického režimu v roku 1989 je rozpačitý, akoby sme sa zdráhali prijať fakt, že aj toto obdobie je súčasťou histórie vo všetkých sférach života našej spoločnosti. Tak ako v architektúre, kultúre a umení, aj v oblasti záhradnej a krajinnej architektúry, vznikli v tomto období diela, ktoré je potrebné, i keď možno s rôznymi výhradami, zahrnúť do nášho národného kultúrneho dedičstva.
V oblasti záhradného umenia a tvorby je posledná štvrtina 20. storočia charakteristická veľkými projektami obnovy historickej zelene. Aby sme mohli posúdiť hodnoty historického dedičstva, je potrebné poznať a pochopiť podmienky a pomery vo všetkých sférach života spoločnosti, kedy sa realizovali a cez túto optiku posúdiť ich prínos pre spoločnosť a profesiu. Vývoj záhradného umenia je úzko naviazaný na vývoj architektúry, preto je potrebné sledovať súčasne jej vývoj. Aj pre pochopenie súdobého prístupu k ochrane a obnove pamiatok je dôležité uvedomiť si kontext celkovej spoločenskej situácie v povojnovom socialistickom Československu.
Ďalej nesmieme zabúdať, že okrem vonkajších okolností ovplyvňujúcich tvorbu je, samozrejme, dôležitá osobnosť tvorcu, jeho tvorivé presvedčenie a princípy, ktorými sa vo svojej tvorbe riadi. V spomínanom období výrazne zarezonovala práca záhradného a krajinného architekta Alfonza Tormu, ktorá bola rozsiahla nielen množstvom projektov a realizácií, ale aj šírkou záberu v rámci profesie. Sám autorsky a koncepčne viedol niekoľko veľkých projektov obnovy historickej zelene na Slovensku. No v stredisku projekcie bratislavského komunálneho podniku ZARES, na čele ktorého Torma stál približne 30 rokov, sa v tomto období sústredilo viacero kvalitných záhradných architektov, realizujúcich svoje projekty na území bývalého Československa.
Na príklade významných bratislavských objektov historickej zelene, akými sú Sad Janka Kráľa v Petržalke a Medická záhrada v Starom Meste, je možné načrtnúť spôsob prístupu k obnove historickej zelene na Slovensku v spomínanom období 2. polovice 20. storočia a pomenovať ich hlavný prínos k vývoju záhradnej a krajinnej architektúry.
V oblasti záhradného umenia a tvorby je posledná štvrtina 20. storočia charakteristická veľkými projektami obnovy historickej zelene. Faktory zodpovedné za konečný vzhľad obnoveného objektu záhradnej architektúry je možné zhrnúť do nasledujúceho:
- stav obnovovaného objektu
- kontext doby vzniku objektu
- kontext doby, v ktorej sa rieši obnova – politická, spoločenská, kultúrna, ekonomická situácia
- súdobá situácia a názor na tvorbu v profesií záhradnej architektúry
- súdobý vývoj architektúry a umenia
- súdobý názor na pamiatkovú obnovu
- osobnosť riešiteľa
Z hľadiska ich ďalšej existencie je však podstatnejší spôsob ich ďalšieho využitia, kto objekt spravuje a akými finančnými aj materiálnymi prostriedkami disponuje na zabezpečenie sústavnej odbornej starostlivosti a údržby v adekvátnom rozsahu.