Nezávislé kultúrne centrá a identita mesta

ZHRNUTIE

Impulzom pre tento text bolo dlhodobé pozorovanie a presvedčenie,  že človekom vytvorená časť prostredia, v ktorom žijeme stráca identitu.  Novopostavené je vo väčšine priemer z priemeru, oprostené od akejkoľvek ambície experimentovať. Staré mizne a keď už nie je rovno búrané, tak sa naň aspoň zabúda.

Koolhasov text Generické mesto, vydaný v rámci knihy S,M,L,XL, predstavuje mesto, ktoré je najvšeobecnejším opakovaním iných, je nositeľom ne-identity . Rozhovor pre časopis Wired ‚From Bauhaus to Koolhaas‘ o rok neskôr tieto myšlienky dopĺňa v civilnejšom jazyku. Paralela medzi Koolhasovým mestom a našim dnešným stredoeurópskym prostredím sa síce nenachádza vo veľkosti, živosti a dravosti, spočíva však v spomínanom vyprázdňovaní identity.

Centrá nezávislej kultúry sú inštitúcie, ktoré produkujú a prezentujú súčasnú kultúru, vznikli na súkromnej báze. Zachovávajú a produkujú identitu, okrem základnej architektonickej roviny – dochovania a užívania pôvodnej stavebnej štruktúry – tu vzniká nová identita v rovine nestavebných druhov umenia. Ideálom je definovanie charakteru, identity a histórie v zmysle, ako načrtáva Goethe respektíve Nietzsche, keď hovoria o tom, že musíme opovrhovať a odmietať to, čo je utlmuje našu kreativitu a činnosť – nech už ide aj o históriu. A ideálom je opak – hľadať to, čo nás oživuje. Nezávislé kultúrne centrá produkujú artikel, ktorý je pre nás potrebný, pokiaľ chce spoločnosť rásť. Výhodou centier nezávislej kultúry oproti iným zložkám občianskej spoločnosti je fakt, že sa to tu deje rovnako vo fyzickom priestore ako aj vo virtuálnom a že tu zostáva záznam, odtlačok, že tu vzniká kritická masa, ktorá dáva predpoklad udržateľnosti  a udávania smeru aj za ich hranicami.