ZHRNUTIE
Autor popisuje situáciu, keď rešpektovaný architekt a univerzitný profesor Vladimír Karfík nedobrovoľne opustil Fakultu architektúry v Bratislave a začal pracovať v urbanistickom ateliéri organizácie štátneho projektu, spolu s niekoľkými jeho študentmi z niekoľkých generácií. Za tých desať rokov, čo tam pôsobil, sa venoval prognostickým urbanistickým víziám, urbanistickým architektonickým štúdiám, urbanistickým a architektonickým štúdiám priemyselných zón, normatívnym prácam a architektonickým projektom. Emeritný univerzitný profesor s neuveriteľnou vitalitou vstúpil do profesionálnej oblasti, ktorá, hoci sa týkala jeho predchádzajúcej pracovnej oblasti, bola predsa v mnohých ohľadoch odlišná. Profesor Karfík vynikal v pracovných tímoch svojou profesionálnou i osobnou autoritou, napriek tomu, že pri väčšine úloh bol iba členom tímu a nie jeho vedúcim. Personalizoval známu tézu, že veľkosť autority nezávisí od miesta v hierarchii.