ZHRNUTIE
Štúdia sumarizuje kultúrne parametre formovania mestskej štruktúry a dôležitosť kontinuity jej rozvoja. Ukazuje tiež trvalú dynamiku zmien priestorovej štruktúry – povinnosťou architekta je participovať a zabezpečovať potreby obyvateľov. Prínos metódy priestorového modelovania navrhovaním alternatívnych riešení v pedagogickom procese je demonštrovaný na základe skúseností s priestorovou endoskopiou ako nekonvenčnými simulačnými technikami v architektúre a mestskom plánovaní. Potrebné technické vybavenie a charakteristiky laboratória simulácie sú popísané v ďalšej časti spolu s požiadavkami na model a s postupom dynamického priestorového zážitku pozorovateľa. Uvedená metóda a technológia je ilustrovaná grafickými výstupmi endoskopickej simulácie, sú naznačené možnosti digitalizácie a multimediálnej prezentácie.