Múzejná štvrť ako formotvorné mestské jadro: Urbanistické aspekty vývoja a pozície v súradniciach/sieti mesta (na príklade priestorového modelu Berlína, Viedne a Budapešti)

ZHRNUTIE

Od druhej polovice 20. storočia prešiel svet múzeí obrovskou transformáciou. Väčšia miera otvorenosti aj k spoločnosti, aj k mestu predpokladá rozvoj nového scenára aktivít, špecifickej štruktúry plánovania. Hlboký prienik do okolia, ideologické a fyzické rozrastanie sa miest na veľkých územiach okolo centier, vysoký stupeň interaktivity s následným nárastom záujmu verejnosti o inštitúciu múzea – všetky tieto procesy sú úzko prepojené na fenomén múzejných štvrtí tzv. museum quarters.

Prezentujúc jedinečné umelecké prostredie vytvárajú takéto kultúrne komplexy dôležité mestské jadro a stávajú sa strategickými výzvami pre urbanistov, kultúrne inštitúcie a tvorcov politiky mesta. Umiestnenie múzejných štvrtí v súradniciach/sieti mesta môže významne ovplyvniť celú mestskú štruktúru, prispieť k nárastu prosperity susedných štvrtí, podnietiť sociálno-kultúrny a ekonomicky udržateľný rozvoj.

Príspevok sa zaoberá popisom príkladov takýchto štvrtí v troch európskych hlavných mestách – Berlíne, Viedni a Budapešti. Podobný prístup k umiestneniu múzejných štvrtí v mestskej štruktúre predstavuje jeden z najtypickejších modelov takýchto zón – tzv. nezávislé jadro (independent core). Analýza urbanistických štruktúr je založená na porovnaní troch spomínaných príkladov miest spolu s prehľadom iných známych urbanistických prístupov. Mierka celého mesta bola braná do úvahy súbežne s väčším dôrazom na dané územie. Spojitosť s minulosťou, sledovanie procesu vývoja a analýza urbanistických schém viedli k jasnému pochopeniu urbanistických trendov a rôznych aspektov vzťahov medzi múzejnou štvrťou a mestom, s poukázaním na výnimočný potenciál a pozitívny vplyv takýchto kultúrnych komplexov.