Motív pohybu v architektúre

ZHRNUTIE

Práca si dáva za úlohu spracovať výskyt pojmu pohyb v architektonickej teórii aj praxi. Chceme v nej konfrontovať dve zjavne protichodné entity, pohyb a architektúru. Pohyb reprezentujúci dynamický dej a architektúru reprezentujúca stabilitu. Obe sú síce v zjavnej opozícii, ale jedna bez druhej akoby nemohli existovať. Toto tvrdenie sa pokúsime podporiť poznatkami z teórie architektúry, z jej histórie aj súčasnosti. Prácu preto rozdelíme do dvoch hlavných častí. Prvou bude architektúra v pohybe a druhou pohyb v architektúre.

V prvej časti s názvom Architektúra v pohybe sa budeme zaoberať pohybom v zmysle vývoja, evolúcie architektúry ako umeleckej disciplíny. Naznačíme dôvody a motivácie k integrácii pohybu do architektúry v jednotlivých obdobiach a spomenieme spôsoby a nástroje akými to architekti dosahovali. Následne budeme skúmať všetky možné prostriedky – determinanty, vďaka ktorým  sa architektúra dostáva do pohybu.

V druhej časti nazvanej Pohyb v architektúre sa zameriame na výsledky postupov identifikovaných v prvej časti. Pretože architektúra pracujúca s pohybom neustále bojuje s mätúcim paradoxom, že na to aby plnila svoj fundamentálny účel, poskytovala “prístrešok”, musí najskôr eliminovať pohyb, teda všetky sily, ktoré ňou hýbu a až následne znovu interpretuje pohyb do tohto staticky ustáleného rámca. Doposiaľ sa s týmto paradoxom vyrovnávala viacerými spôsobmi, ktoré  v tejto časti popíšeme a rozdelíme do kategórii.

Na záver budeme mať k dispozícii akéhosi sprievodcu po rozsiahlej problematike architektúry v pohybe. Vďaka prehľadnému usporiadaniu v tabuľkách bude celá problematika pohybu v architektúre  jasnejšia a orientácia v nej bude jednoduchšia.  Pokúsime sa dokázať, že spojenie pohybu v architektúre nie je módnou vlnou posledných rokov a desaťročí, ale je aj napriek svojej protikladnej povahe  jeho organickou súčasťou.

Kľúčové slová: architektúra