ZHRNUTIE
Príspevok sa zaoberá rekonštrukciou paradigmy Karfíkovej kontemplácie o architektúre, ktorú nazval „názorový svet“ alebo „chápanie architektúry“. Pri rekonštrukcii vychádza z publikovaných monografií, učebníc, časopisov, debát a vlastných spomienok. Autor chce dokázať, že podstatu paradigmy Karfíkovej kontemplácie nad architektúrou tvoria premenlivé vzájomné vzťahy pri určovaní troch konceptov: architektúra, ne-architektúra, anti-architektúra. Vladimír Karfík chápal architektúru ako konkrétny výsledok rôznych komponentov, ktoré reprezentovala architektonická úloha. Z týchto komponentov, ktoré boli popísané v rôznych obdobiach rôznymi spôsobmi, bola najdôležitejšou úlohou funkcia, konštrukcia, ekonomika a krása. Takto sa dynamicky chápaná architektúra delila od staviteľstva a výtvarného umenia, zriedkavejšie v porovnaní s priemyselným dizajnom. Koncept anti-architektúry bol chápaný ako alternatívne postupy architektúry, ktoré znemožnili jej jednostranný vývoj. Zdá sa, že tento koncept zabezpečil stálu otvorenosť Karfíkovej paradigmy a jej schopnosť prijímať nové stimuly.