Michal Milan Harminc – staviteľ a architekt stredoeurópskeho priestoru: Špecifiká osobnostnej historiografie architektúry

ZHRNUTIE

Osobitý fenomén stredoeurópskej historiografie architektúry predstavujú architekti a stavitelia, pôsobiaci na území Rakúsko-Uhorska a jeho nástupníckych štátov na konci 19. a v prvých desaťročiach 20. storočia. Skúmanie ich života a diela je obtiažne vzhľadom na veľký teritoriálny záber tvorby, keď sa ich pôsobiskom stala takmer celá stredná Európa a nezriedka i ďalšie štáty. Z tohto pohľadu sa zaujímavou témou pre výskum javí osobnosť staviteľa – architekta Michala Milana Harminca (1869 – 1964), ktorý patrí k nestorom slovenskej architektúry. Je označovaný ako architekt dvoch storočí a bravúrny eklektik s nesmierne širokou štýlovou a typologickou škálou tvorby. V jeho diele sa snúbi dedičstvo historických slohov a podnety moderny i funkcionalizmu, keď impozantných takmer 300 realizovaných stavieb na území bývalého Rakúsko – Uhorska, neskôr Československa (dnes Slovenská republika) či na pôde nástupníckych štátov –  v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine ho v rokoch 1887 – 1951 zároveň radí k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Bádanie slovenských historiografov architektúry v rámci grantových projektov a monografických prác na pôde FA STU v Bratislave prinieslo v poslednej dobe viaceré nové poznatky, týkajúce sa Harmincovho diela na území Slovenska. Ranná – tzv. budapeštianska fáza tvorby zahŕňa však aj diela v okolitých krajinách. Preto potencionálna kooperácia na tejto téme najmä na poli archívneho i terénneho výskumu predstavuje zaujímavý vklad do stredoeurópskej historiografie architektúry s cieľom rozširovať poznatky o významných osobnostiach architektonickej scény minulých storočí. Tie budú slúžiť v konečnom dôsledku i ako východisko pre pamiatkovú ochranu kľúčových diel architekta z pohľadu uchovania nášho i európskeho kultúrneho dedičstva.

 

Kľúčové slová: architektúra