ZHRNUTIE
Zahraničné stáže, profesionálna skúsenosť po skončení štúdia a najmä tvorivý diskurz doktorandov podporený ochotou senior pedagógov ponúknuť priestor nastupujúcej generácii umožnili realizovať niekoľko pedagogických procesných experimentov vo výučbe dizajnu na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len FAD STU). Tento článok sa venuje jednému z nich. Je to potreba vysvetliť študentom dizajnérsky proces, predstaviť im rozličné metodické postupy, nástroje, techniky tak, aby získali lepší prehľad a pochopili, že dizajn – okrem svojej výtvarnej a umeleckej podstaty – je aj silný nástroj s presahom do iných vedných disciplín, v ktorých nastavenie istých pravidiel a mantinelov neohrozuje osobnú tvorivú slobodu, ale predstavuje pomocníka a užitočný princíp inovatívneho uvažovania.
Doba sa mení a s ňou aj trh práce. Analýzy Svetového ekonomického fóra dlhodobo naznačujú redukciu až zánik niektorých profesií a zároveň vznik nových. S nástupom robotizácie a digitalizácie sa dostávajú do popredia iné kľúčové schopnosti človeka: riešenie komplexných problémov, spolupráca, kreativita, analytické a kritické myslenie.
V pedagogickom experimente, ktorý realizujeme, rovnako ako v predkladanom príspevku sa budeme zaoberať tzv. dizajnérskym myslením (z angl. design thinking), rozvinutým do metodiky design thinking. K jej vymedzeniu ako súboru metód a pracovných postupov súvisiacich s aktívnym riešením problémov (z angl. problem-solving approach) a projektovo orientovanou výukou (z angl. project-based learning) pristúpil v roku 2004 Hasso Plattner Institute of Design (známy ako School of Design, d.school) založený D. M. Kelleym a jeho kolegami na Stanfordovej univerzite v USA. Veľkým propagátorom je aj globálna dizajnérska a konzultačná spoločnosť IDEO. Proces dizajnérskeho myslenia priamo vychádza z prístupu dizajnu zameraného na človeka (z angl. human-centered design) v dizajnérskej tvorbe. Tento pojem nie je nový. D. Norman (2017) vo svojej publikácii analyzujúcej budúcnosť dizajnu hovorí: „Dizajnéri poznajú a používajú tento pojem už najmenej pol storočia. No až spoločnosť IDEO ho oživila a spopularizovala – čiastočne aj ako svoj marketingový slogan.“ Dizajn zameraný na človeka stavia človeka doprostred dizajnérskeho procesu a vychádza z hlbokého pochopenia a analýzy jeho potrieb. Metódy a pracovné postupy design thinking však nevnímame dogmaticky. Pri kreatívnej dizajnérskej tvorbe ide o komplexný proces, ktorý je natoľko dynamický a individuálny, že by bolo mylné považovať prezentovanú metodiku za jedinú správnu alternatívu na ceste k inovatívnemu dizajnérskemu riešeniu. Jej základné princípy prezentované v texte však do značnej miery kopírujú jednotlivé fázy projektového navrhovania, typické aj pre vertikálne ateliéry (VAT) v Ústave dizajnu Fakulty architektúry a dizajnu v Bratislave (ÚD FAD STU).
Preto od roka 2017 v rámci výučby predmetu ateliérový seminár využívame nástroje design thinking začlenené do dizajnérskeho procesu. Slúžia i na rozvoj kritického myslenia študentov. Metodická podpora ateliérov bola v minulosti charakteristická skôr pre architektonické študijné zamerania. K výraznejším zmenám vo vývoji predmetu ateliérový seminár došlo až s akreditáciou v roku 2009. Z formálneho hľadiska tak pre zameranie dizajn výrobkov nastala potreba rozšíriť výučbu tohto predmetu na viacero semestrov. S cieľom zefektívnenia výučby v tejto oblasti sa v ÚD postupne modifikuje obsah a spôsob výučby seminárov. Počas štyroch semestrov predmetu ateliérový seminár majú študenti možnosť vyskúšať si nielen princípy metodiky design thinking, ale aj dizajn zameraný na človeka, tímovú prácu či interdisciplinárne presahy.
Interdisciplinarita sa nevzťahuje výlučne na tímy pozostávajúce z vedcov alebo zo študentov z rôznych vedeckých disciplín. Tento individuálny prístup zahŕňa aj zvedavosť, vedomosti a zručnosti, ktoré presahujú hranice rôznych oblastí štúdia. V tejto „kolektívnej“ dimenzii ponúka interdisciplinarita slobodu zvoliť si predmet záujmu (výskumu), teoretické a metodické východiská aj inštitucionálnu príslušnosť výskumníkov. Interdisciplinarita charakterizuje vedecké komunity, ktoré si ctia otvorenú diskusiu a konštruktívnu kritiku. Označuje flexibilitu, rozvoj a rešpekt pred slobodným princípom bádania v kontraste s nadmernou špecifikáciou a byrokratizáciou vedy (Fatyga, 2014).
Implementácia metód a techník design thinking je experiment, ktorého cieľom je asistovať často skôr intuitívnemu, miestami chaotickému procesu navrhovania študentov a usmerniť ho. Tento experiment slúži aj pre potreby akreditácie a na adresnejšie reflektovanie potrieb študentov v záujme ich lepšej pripravenosti na budúcu profesionálnu dráhu dizajnéra v kontexte štvrtej priemyselnej revolúcie. Preto sme požiadali študentov, ale aj ateliérových vedúcich o spätnú väzbu k sylabom a k vedeniu predmetu ateliérový seminár. Časť poznatkov publikujeme v tomto článku.
Rok 2020 a príchod pandémie priniesli do života ľudí množstvo zmien a improvizovaných riešení. Jednou z tých najvýraznejších je obmedzenie osobného kontaktu, prechod z reálneho do online sveta a s tým súvisiaca práca a štúdium z domu (Marinova, 2020). Predmet ateliérový seminár tak čelil novým výzvam, získal nový rozmer a obohatil sa o nové nástroje a techniky špecifické pre virtuálny priestor.