ZHRNUTIE
Obsahom príspevku je vývoj tvorby mestského parku, od jeho vzniku na prelome 18. a 19. storočia po súčasnosť a pokus o určitú typizáciu prístupov v súčasnej tvorbe parkov v zahraničí.
Vývoj tvorby záhrad a parkov nadväzoval na vývoj architektúry a umenia a ich forma a obsah boli ovplyvňované geografickými, hospodárskymi a spoločenskými podmienkami v jednotlivých obdobiach. Záhrady sa stali prvé objektom estetického stvárnenia a prirodzene aj inšpiráciou pre stvárnenie parkov.
Prvým krokom k vytvoreniu verejných parkov a záhrad bolo sprístupňovanie súkromných záhrad, neskôr sa objavuje požiadavka budovania verejných parkov a ľudových sadov pre všetko obyvateľstvo. Verejné parky boli zakladané všade tam, kde boli pre to vhodné podmienky a to na miestach starých záhrad, na miestach zrušených cintorínov, na miestach po zrušených opevneniach miest, ale aj na okrajoch sídiel na lesných plochách, loveckých oborách a na poľnohospodársky využívaných plochách. Boli zakladané podľa vzorov vyvinutých v Anglicku a v Nemecku v podobe anglického prírodno – krajinárskeho parku. Pitoreskná teória a prax Humpryho Reptona bola v priebehu 19. storočia ďalej modifikovaná krajinnými dizajnérmi ako boli Joseph Paxton, ktorý prostredníctvom svojich úprav vo verejných parkoch rozšíril Reptonovu víziu pre širokú verejnosť, J. C.Adolph Alphand s dramatickou topografiou a výsadbou jeho parížskych parkov, Calvert Vau a Frederic Law Olmsted so svojimi konceptmi rozsiahlych parkov.
Prvenstvo v zakladaní verejných parkov v strednej Európe však patrí Bratislave. Sad Janka Kráľa bol založený v rokoch 1774 – 1776 v štýle barokového klasicizmu a vo svojom vývoji tiež prešiel rôznymi podobami stvárnenia.
Do vývoja tvorby mestského parku významne prispelo viacero osobností a škôl. Americká krajinárska škola prostredníctvom nového konceptu krajinno-urbanistického priestoru v podobe Central parku, nemecká krajinárska škola prostredníctvom konceptu ľudového parku Volkspark, škandinávska škola prostredníctvom novej koncepcie mestských parkov v Štokholme. Do vývoja formy síce len jedným dielom, parkom Güel v Barcelone, ale výrazne prispel Anthoni Gaudí svojim originálnym prístupom vo vytváraní nových konštrukčných motívov a tvarov stavebných prvkov a v používaní domácich druhov rastlín. Tiež svojským prístupom maliara, sochára a botanika prispel Brazílčan Roberto Burle Marx, ktorý svojimi abstraktnými kompozíciami vytvoril rovnocenný krajinný rámec architektonickej moderne. Významným priekopníkom ekologického dizajnu a moderného parku sa stal Bos park v Amsterdame, v ktorom boli krajinné prvky realizované na základe vedeckých analýz a tvarovanie priestorov na základe abstraktnej schémy.
V období – funkcionalizmu a moderny – vznikali parkové diela z poznania prírodných zákonov, uprednostňovania prirodzenosti a vyváženého vzťahu medzi človekom a prírodným prostredím. Na konci 20. storočia nastal odklon od abstraktného modernizmu. Funkcia, ktorá určovala primárnu formu ustúpila do úzadia a do popredia sa posunula významová forma. Pod vplyvom ekologických hnutí sa dôležitou témou stala ochrana životného prostredia, na druhej strane však mnohí autori uprednostnili umenie v novej postabstraktnej podobe. Súčasná krajinná tvorba je pluralistická, ťažiaca z veľkej diverzifikácie zdrojov a disciplín. To sa odráža v rôznych tvorivých prístupoch a na rôznej forme súčasných parkov. Parky, ktoré vznikajú v zahraničí, sa vyznačujú vysokou tvorivou invenciou, veľkorysou koncepciou a vlastnou vnútornou filozofiou. Parc de la Villette je prvým verejným parkom realizovaným v duchu ideí postmoderny. Odvtedy vzniklo mnoho ďalších parkov v krajinách, kde sa už tradične venuje veľká pozornosť tzv. zeleným projektom. V príspevku sú prezentované príklady z navštívených parkov z Francúzska, Španielska, Švédska a Nemecka, v každej krajine je viditeľná tvorba parkov s trochu odlišným prístupom, založeným na silných historických východiskách krajinnej tvorby v tej ktorej krajine. Výber parkov bol cielený tak, aby prezentoval rôzne prístupy. V závere príspevku je naznačená určitá typizácia prístupov v tvorbe a upozornenie na nepriaznivý stav mestských parkov na Slovensku.