ZHRNUTIE
Lineárne stavby, špeciálne diaľnice, sú počas existencie zákona č. 127/94 pravdepodobne najčastejšie posudzovanými aktivitami. Príspevok sa zaoberá po metodickej a formálnej stránke najdynamickejšie sa rozvíjajúcimi prvkami procesu EIA, s výnimkou metodík porovnávania variantov. Hodnotené sú vývojové fázy spolupráce environmentalistov a dopravných inžinierov, a spomenuté je aj prepojenie hodnotiacich štúdií na územnoplánovacou dokumentáciou a iné strategické a koncepčné materiály. Konštatované je zdokonalenie metodických prístupov pri hodnotení vplyvov na človeka na príklade hluku a pri hodnotení vplyvov na prírodné prostredie na príklade horninového prostredia. Nosná časť príspevku je zameraná na poprojektové aktivity – kontrolu a zabezpečenie spätnej väzby, vyúsťujúce do tvorby monitorovacieho a informačného systému.