ZHRNUTIE
Architektúra ako odbor sa vyznačuje prirodzeným potenciálom presahov do oblastí, ktoré sa na prvý pohľad nezdajú byť priamo prepojené s jej primárnymi funkciami. Spolu s urbanizmom je úzko spojená s hodnotením hmôt a vzájomných vzťahov objemov budov, ktoré ovplyvňujú každodenný život užívateľov a obyvateľov. Súčasné informačné technológie umožňujú vytvárať architektúru vo virtuálnom priestore (in silico), no kreatívny proces navrhovania si vyžaduje priame spojenie medzi rukou a mysľou – prostredníctvom „mysliacej ruky“, kedykoľvek niekto potrebuje inšpiráciu, ako tvrdí Juhani Pallasmaa. Podstatou je to, že odstavením kritického pohľadu a úplným uvoľnením ruky, človek môže vytvoriť niečo neočakávané prameniace z jeho končekov prstov. Okrem skicovania alebo modelovania tu však existujú aj ďalšie nástroje, ktoré sa dajú využiť v procese navrhovania. Cieľom článku je objasniť vzťah medzi Lego® stavebnicou a architektúrou, urbanizmom a dizajnom, identifikovať jej potenciál pre tvorbu, kreativitu a inováciu procesu navrhovania, ako aj obhájiť/etablovať ju ako vyučovací nástroj.
História Lega®
Lego® kocka je kultúrnym fenoménom s vlastnou históriou. Navrhol ju tesár Olle Kirk Christiansen v Dánsku počas studenej vojny, ktorá nasledovala po druhej svetovej vojne. Po prvý krát bola patentovaná 28. januára 1958, odvtedy jej využívanie a popularita skupiny Lego® (ďalej len TLG) v priebehu desaťročí exponenciálne narástla. Firma Lego®, pôvodne odvodená z dánskeho výrazu leg godt (čo znamená „dobre sa hrať“), vyrábala prevažne drevené hračky. V nadväznosti na vývoj v tomto období došlo v rokoch 1940 až 1949 k expanzii spoločnosti do sektoru plastových hračiek. Až v polovici 50-tych rokov začína prevažovať výroba z plastu, výroba z dreva bola ukončená v 60. rokoch. Dnes TLG zahŕňa celosvetovú komunitu nadšencov rôznych vekových skupín a prostredí. Takzvaní AFOLS (v preklade „dospelí fanúšikovia Lega®“) a mladí prívrženci organizujú veľtrhy, na ktorých vystavujú svoje tzv. Lego® MOCs (v preklade „môj vlastný výtvor“ z Lega®). Mimochodom, táto hračka má svojich milovníkov aj medzi umelcami, architektmi a dizajnérmi.
Lego® v architektúre
Architektonická edícia Lego®, veľmi populárna najmä medzi architektmi, si kladie za cieľ oslavovať minulosť, súčasnosť a budúcnosť architektúry prostredníctvom Lego® kocky. Od začiatku roka 2009 do roku 2019 bolo vydaných 45 sád a 10 špeciálnych edícií, medzi ktoré patria stavby ako Villa Savoye, Empire State Building, Sears Tower, Opera v Sydney, šikmá veža v Pise, Guggenheimovo múzeum a mnoho ďalších. Posledná edícia Lego® Architecture Studio zahŕňa sady menších bielych kociek. Výsledkom je veľmi kompaktná, no veľmi podrobná replika stavby postavená v mierke. Hlavným cieľom tejto edície je osloviť staviteľov všetkých vekových skupín na celom svete a primäť ich k premýšľaniu o základných koncepciách architektonického navrhovania.
Firma Lego® tiež podporuje rôzne ďalšie projekty a súťaže akou je Inspireli Awards, ktorá je najväčšou študentskou súťažou v oblasti architektúry, urbanizmu, krajinnej architektúry a interiérového dizajnu na svete zahŕňajúca 136 krajín sveta. Tento rok bol obzvlášť unikátnym pre FA STU a dve študentky – Janu Hájkovú a Kristínu Boháčovú, ktoré vyhrali v októbri 2019 špeciálnu cenu v sekcii “Navrhni reálny projekt”.
Vo vzťahu k návrhovému procesu, stavebnica Lego® sa vyznačuje množstvom výhod ako je modularita, variabilita s vysokým počtom rôznych typov stavebných prvkov ktoré je možné veľmi rýchlo a ľahko zložiť a rozložiť. Medzi nevýhody je možné zaradiť predovšetkým vysokú cenu.
Medicínsky prístup
Veľmi cenným je, že stavebnica Lego® sa tiež používa pri liečení komunikačných porúch detí s autizmom. Takzvaná na „Legu založená terapia“ (tiež známa aj ako Lego terapia) bola pôvodne vyvinutá americkým psychológom Danielom LeGoffom a jeho nasledovníkmi profesorom Simonom Baronom-Cohenom a doktorkou Ginou Gómez de la Cuesta z Výskumného centra autizmu Univerzity v Cambridge. V rámci tejto terapie všetky zainteresované osoby si vymieňajú rôzne pozície počas hry akými sú inžinier, dodávateľ a staviteľ, čím sa dosahuje ich okamžité zameranie sa na rovnakú vec / úlohu. Výsledkom je, že deti sa podieľajú spoločne na riešení úlohy, vzájomne interagujú a učia sa bez strachu a úzkosti. V roku 2019, TLG uviedla na trh stavebnicu s vytlačenými písmenami a číslicami v Braillovej abecede, ktorá je kompatibilná s ostatnými Lego® stavebnicami. Týmto spôsobom, aj slepé a slabozraké deti sa učia čítať zatiaľ čo sa hrajú s Lego® stavebnicou.
Lego® a jeho dopad na vzdelávanie
Ak sa hovorí o pozitívnych vplyvoch stavebnice Lego® vo vzťahu k vzdelávaniu v oblasti architektúry, urbanizmu a dizajnu, je možné spomenúť niektoré špecifické vzdelávacie prístupy. Viacero priekopníkov tejto nezvyčajnej výučbovej metódy zastáva názor, že stavebnica Lego® vedie študentov k:
- K porovnávaniu rozdielov rôzne vysokých postavených objektov s rôznymi základňami a vyhodnocovať možnosti k zlepšeniu ich stability. Tým sa vzdelávajú v základoch architektúry, staviteľstva, fyziky a kreativity;
- Ku konštruovaniu viacerých modelov zo stavebnice Lego®, čo simuluje reálny softvérový proces, ktorý pozostáva z množstva vzájomne súvisiacich aktivít;
- K učeniu ohľadom potreby premenlivosti návrhu s cieľom akceptovania potrieb zúčastnených strán;
- K rýchlemu a jednoduchému modelovaniu dopadov rozsiahlych urbanistických rozhodnutí – ako v prípade projektu CityScope vyvinutého na MIT, ktorý podporuje tímovú prácu a intervenčné navrhovanie využívajúce fyzické a digitálne nástroje založené na dátach
Práve preto by stavebnicu Lego® mali pedagógovia na FA STU prijať a mali by sa stať tzv. AAFOLS (v preklade „dospelými architektonickými fanúšikmi Lega®“) a mali by ju implementovať spolu so súčasnými informačnými technológiami do prvotných fáz výučby architektúry, urbanizmu a dizajnu. Koniec koncov, Lego® už neraz inšpirovalo množstvo detí aj dospelých k rozvoju priestorového videnia, k vzťahu k budovám, výstavbe a rozvoju, reprezentujúcich kľúčové prvky nášho každodenného života.