ZHRNUTIE
Konzervácia a obnova torzálnej architektúry na Slovensku je od roku 2012 výraznejšie finančne podporovaná. Ide predovšetkým o stabilizáciu a konzerváciu havarijných stavov, v rámci toho sa vynára otázka prestrešenia ruín ako jedného zo spôsobov ochrany. Na torzách situovaných v prírodnom prostredí sa uplatňujú skryté ploché strechy, pri dobrej miere zachovania slohové rekonštrukcie. Príspevok má za cieľ poukázať na škálu možností ochranných konštrukcií na základe východiskových podmienok.
V úvode je vysvetlená terminológia spojená s torzálnou architektúrou, je predstavený proces a vedné disciplíny vstupujúce do obnovy/prezentácie ruiny/torza. Architektúra ako vedná disciplína zohľadňuje výsledky výskumov archeológie a histórie architektúry, je prienikom krajinnej architektúry, urbanizmu, statiky a pamiatkovej starostlivosti. Urbanistické faktory – poloha voči sídelnej štruktúre, diaľkové pohľady na lokalitu a vyhliadkové body z nej, silueta, komunikácie a zeleň – vplývajú na rámcovú metódu obnovy areálu a v rámci nej na umiestnenie ochrannej konštrukcie alebo krycej stavby. Architektonické činitele tvarujúce nové prestrešenie sú miera zachovania, zasypania a rekonštruovateľnosti ruiny/torza, tvar pôvodného prestrešenia, filozofia návrhu a nová funkcia. Na dvoch tvarových archetypoch prestrešenia historickej architektúry (šikmá strecha a rovná línia zaatikovej strechy) sú spracované schémy možnej ochrannej konštrukcie zachovaného torza.
Z porovnania realizácií na Slovensku a spracovaných schém vyplýva, že sa v praxi používa len obmedzená škála. Náznaková rekonštrukcia nad torzami sa používajú ojedinele. Odborná verejnosť preferuje novotvary utilitárnych a skrytých plochých striech.